Vo Francúzsku bol v roku 1880 objavený zvláštny fenomén, ktorý je dodnes pre komoru lekárov obrovskou záhadou, ktorú sa nepodarilo vyriešiť. Na základe príznakov ide o jeden z najbizarnejších medicínskych fenoménov. Ako sa táto choroba prejavuje? V podstate ide o syndróm zľaknutia. Celé sa to začína reflexom, kedy sa človek v úľaku vyšokuje do absolútnych extrémov, čo následne vedie k prehnaným reakciám na absolútne bežné podnety. Nie zriedka to zahŕňa aj ohrozenie vlastného života či života niekoho iného.
Fenomén pomenoval slávny neurológ
Tento fenomén prvýkrát opísal George Miller Beard, po tom čo si pri jazere všimol niečo zvláštne. George bol na danú dobu veľmi progresívny neurológ, ktorý celé desaťročia skúmal, liečil a obhajoval duševne chorých ľudí. Keď počul o podivnom správaní francúzskych drevorubačov, rozhodol sa to vyšetriť.
Tí, ktorí trpia touto poruchou sú nazývaní aj ako “skokani”. Za chvíľu sa dozviete prečo je tomu tak.
Syndróm sa spája s reflexom zľaknutia
Každý človek sa niečoho zľakne, ide totiž o reflexnú reakciu na podráždenie nervového systému. Niekoho reakcie sú sotva znateľné, no niekto iní môže reagovať omnoho intenzívnejšie. U postihnutých zvláštnym syndrómom však bola pozorovaná absolútne neprimeraná reakcia, kedy začali kričať alebo sa biť. Toto správanie by nezainteresovanému človeku mohli prísť na smiech. Ibaže neraz končilo smrťou. Nehovoriac o trápení, ktorým si postihnutí prechádzal.
Postihnutých trápila aj echolália a echopraxia
Vyhrotená a neovládateľná reakcia sa neraz spájala nie len s krikom a skákaním, ale aj nedobrovoľným opakovaním slov a činov. Ľudia ich preto prirovnávali k papagájom. Stávalo sa, že uprostred ničoho vykríkli vetu, ktorej významu nikto nerozumel.
Porucha viedla aj k extrémnej sugestibilite
Veľmi zvláštnym príznakom poruchy, bola aj ochota postihnutého urobiť čokoľvek, čo by ste mu povedali bez toho, aby sa nad tým zamyslel. Mohli ste ich presvedčiť, aby sa vrhli zo skál, skočili do rieky alebo si odťali ruku. Ublížiť mohli aj inej osobe. Nie je vylúčené, že to ľudia využívali vo svoj prospech.
Súčasné opisy choroby sú zvláštne aj desivé
Dvaja postihnutí stali vedľa seba. V momente ako im niekto povedal, aby sa udreli, urobili to. Zároveň rozkaz obaja zopakovali. Správali sa ako nepríčetní. Pri nejakom hlasnom zvuku ich nebolo možné ovládať. Prepadla ich panika, kedy neboli schopní ovládať svoje správanie.
Najlepšia teória pôvodu sa dotýka nedostatku práce
Azda najlepšia teória týkajúca sa fenoménu je zároveň jednou z najjednoduchších: porucha môže do značnej miery prameniť z nudy. S týmto tvrdením prišiel v roku 1965 kanadský neurológ Reuben Rabinovitch, ktorý predpokladal, že izolácia a nedostatok práce drevorubačov viedla k prehnanej reakcií ich nervového systému.
