Púšte sú jedny z najnebezpečnejších a najzáhadnejších oblastí, aké môžeme na Zemi nájsť a navštíviť. Typický je pre nedostatok vody v kombinácii s vysokými dennými teplota v rozpore s nízkymi teplotami v noci – už len to z nich robí vo všeobecnosti pomerne nehostinným miestom. Napriek tomu v nich ľudia žijú, skúmajú ich aj navštevujú.
Čo to vlastne tá púšť je? Ide o neúrodnú oblasť, kde sa rastlinstvo i živočíšstvo vyskytuje v obmedzenej miere. Z rastlín tu môžeme nájsť sukulenty s hrubými listami, vďaka čomu sa z nich tak rýchlo neodparuje voda, niektoré rastliny majú namiesto listov tŕne a iné majú semená, ktoré dokážu v zemi čakať na dážď aj niekoľko rokov. Zo živočíchov tu môžeme nájsť väčšmi nočné tvory, ktorých cieľom je vyhnúť sa denným horúčavám. Najviac sa tu vyskytujú hady a hlodavce.
Púšť je však oveľa viac ako len hromada piesku všade kam sa pozriete. Pri jej návšteve sa pri dostatočnej trpezlivosti a poriadnej dávke odhodlania môžete stretnúť i s typickými púštnymi javmi, ktoré človeku dokážu vyraziť dych. My vám ich v rámci nášho článku predstavíme a možno vás inšpirujeme na púštne dobrodružstvo.
Spievajúce duny
V extrémnych horúčavách dochádza k tomu, že piesok začne vibrovať. Tým sa postupne vytvárajú malé lavíny, ktoré sa jedna za druhou šmýkajú dolu piesočnou dunou. Pod nimi sa nahromadí vzduch, ktorý každá ďalšia lavína opäť vytláča na povrch piesku. Tento tlak vytvára kmity a keď sa spoja oscilácie z viacerých takýchto vzduchových vankúšikov, vzniká dunenie a hrmot, ktoré môže niekomu znieť ako spev.
Oázy
Oáza je miesto v púšti, kde žije väčšina obyvateľstva púšte. Nachádzajú sa tu totiž stromy, v tieni ktorých sa môžete skryť pred horúcim slnkom, jazero z prírodných prameňov, kde sa môžete napiť vody, tiež sú tu palmy a zdroj potravy ako sú figy, broskyne, či pšenica.
Tajomné kruhy
Sú vzácne, pretože sa nachádzajú iba na dvoch miestach na Zemi, a to v púšti Namib v Južnej Afrike a v oblasti Pilbara v Západnej Austrálii.
Vedci ešte stále nemajú celkom jasno v tom ako v skutočnosti vznikajú. Preto máme k dispozícii niekoľko teórií, pričom najpravdepodobnejšiu z nich vám teraz predstavíme.
Zdá sa, že za to môže zvláštne a špecifické zoskupovanie rastlín. V suchej klíme, kde je núdza o vodu a pôda je chudobná na živiny, čelia rastliny ostrej konkurencii o zdroje. V dôsledku toho sa „organizujú“ do zhlukov, aby maximálne využili všetky obmedzené zdroje (hlavne záleží na dostupnosti vody) , ktoré majú k dispozícii. A nakoniec týmto spôsobom vytvoria rovnomerne rozložené vzory.
Piesočné búrky
Ide o atmosferický jav, pri ktorom sú drobné zrnká prachu alebo piesku zdvíhané do ovzdušia. Deje sa to vďaka pohybu vzduchových más, ktoré prašný materiál zbierajú v smere svojho prúdenia a následne ho spolu so sebou odnášajú do nových oblastí. Po búrke sa zvýrený materiál usadí v nových oblastiach.
Tieto búrky vznikajú predovšetkým pri silnom vetre a ich nebezpečenstvo tkvie v tom, že spôsobujú zníženú viditeľnosť, pričom samotný vietor môže aj vyvracať stromy a elektrické vedenia.
Púštne tornáda
Skutočne fascinujúci jav typický pre púštne oblasti, nespôsobuje ho žiadna búrka ako to býva v prípade tornáda, a tak nie je pripojený k žiadnej základni oblakov.
Jeho tvorba je zapríčinený silným zohrievaním pôdy. Prehriaty vzduch, ktorý je menej hustý, následne stúpa nahor, zatiaľ čo okolité masy vzduchu sú pomerne chladné. Tento kontrast vzduchových hmôt spôsobí vznik „tornáda“ . Akonáhle dorazí na chladnejšiu časť zemskej pôdy má tendenciu rýchlo zanikať.
Púštna dlažba
Ide o rôzne hrubú vrstvu, ktorá sa tvorí na stenách skál, na ktoré (v dôsledku rôznych faktorov) len zriedka pôsobia zrážky alebo sila vetra. Najčastejšie sa skladá z ílu a oxidov železa a mangánu, má hrúbku približne niekoľko milimetrov a jej farba sa pohybuje od oranžovo-žltej po čiernu.
Pravdepodobne vzniká interakciou vody, hliny, minerálov a mikróbov počas dlhého obdobia.
