Používanie parfumov siaha tisíce rokov do minulosti, pretože vône boli objavené už v starovekom Egypte, následne sa objavovali aj v Rímskej ríši, Mezopotámii a Perzskej ríši. Parfumy sa častokrát používali namiesto udržiavania hygieny, ale aj slávnostne a ako symbol šľachty, pretože ich cena bola naozaj vysoká.
Kedy bol vynajdený parfum?
Prvým zaznamenaným výrobcom parfumov bola chemička Tapputi. Príbehy o vynálezkyni parfumov sa našli na hlinenej doske z Mezopotámie, čo naznačuje, že parfum vynašla Tapputi niekedy v druhom tisícročí pred našim letopočtom. V priebehu vekov rôzne civilizácie používali vône a parfumy mnohými zaujímavými spôsobmi.
Staroveký egyptský parfum
Vôňa mala vo vyššej egyptskej spoločnosti veľký význam. V skutočnosti egyptská mytológia uvádza, že boh Nefertum je pánom parfumov. Často je zobrazovaný ako nesie lekná, ktoré boli bežnou zložkou starovekého parfumu.
Egypťania vyrábali parfumy destiláciou prírodných zložiek s neparfumovanými olejmi. Najobľúbenejšie vône boli kvetinové, drevité a ovocné. Kadidlo sa tiež používalo slávnostne a obchod s ním a myrhou hral veľkú úlohu v egyptských medzinárodných vzťahoch.
Hovorí sa, že veľkí egyptskí vodcovia ako kráľovná Kleopatra a kráľovná Hatšepsut používali vône na navoňanie svojich tiel, izieb, kúpeľov a dokonca si parfumy nosili so sebou i do záhrady.
Staroperzský parfum
Starovekí Peržania boli nemenej očarení vôňou. Vládli obchodu s parfumami stovky rokov a sú uznávaní ako vynálezcovia parfumov bez oleja. Počas obdobia Sassanidov bola výroba vôní a vylúhovaných vôd pomerne rozšírená.
Parfum zastával vysoké miesto v perzskej vznešenej spoločnosti. Perzskí králi mali často svoje „podpisové vône„, ktoré ich spoločníci a príbuzní nesmeli používať. V skutočnosti je kráľ Persepolis Darius často zobrazený, ako drží fľaštičky parfumu alebo kadidla. Kráľ Xerxes bol tiež zobrazený s kvetmi konvalinky, ktoré sa často používali vo vôňach.
Staroveký rímsky parfum
Starí Rimania a Gréci starostlivo zdokumentovali svoje procesy výroby parfumov, a preto sa dnes niekoľko grécko-rímskych vôní znovu začalo vyrábať. Jedna z týchto vôní pochádza z najstaršej továrne na výrobu parfumov na svete z roku 1850 pred Kristom.
Staroveký kult Afrodity, bohyne lásky, používal parfumy a vône vo svojich chrámoch a pri bohoslužbách. Parfum sa však nepoužíval len na náboženské účely. Bola to veľká časť premeny Ríma z malej farmárskej dediny na globálne epicentrum.
Odhaduje sa, že Rimania ročne spotrebovali asi 2 800 ton dovezeného kadidla a 550 ton myrhy. Tieto vône sa používali vo verejných kúpeľoch na prevoňanie vody a v predmetoch starostlivosti o telo, ako sú balzamy, oleje a parfumy na pokožku a vlasy.
Niektorí Rimania, ako napríklad Plínius starší, odsudzovali používanie parfumov pre ich vysokú cenu a plytvanie. Keď Rím padol, takýto luxus bol zakázaný a parfumy v Európe ostali v zabudnutí na stovky rokov.
Staroveké indické a čínske parfumy
Kým sa Európania istý čas otáčali k parfumom chrbtom, iné kultúry ich využívali na dennej báze. Napríklad parfum bol jadrom posvätných indických tantrických rituálov, ktoré sa používali pri obradoch a v ich chrámoch.
Starovekí Číňania pridávali parfumy do mnohých predmetov denné používania ako je atrament, ktorým písali, či iné písacie potreby. Parfumy používali aj v konkrétnych priestoroch, ako sú domy a miesta uctievania.
Číňania tiež používali parfum na dezinfekciu a očistenie, pretože verili, že parfum môže pomôcť zbaviť miestnosť chorôb. Vo všeobecnosti sa menej sústredili na pomazávanie svojho tela vôňou a viac na jej používanie na prevoňanie sveta okolo seba.
Stredoveká Európa: parfumy renesancie
Okolo 11. storočia nášho letopočtu počas križiackych výprav začali križiaci prinášať materiály a techniky na výrobu vôní späť do Európy. Tieto materiály získali na ďalekom a strednom východe, vrátane techniky destilácie lupeňov ruží.
Počas bubonického moru lekári nosili masky naplnené bylinkami, korením a olejmi, aby sa chránili pred chorobou. Viera, že vonné oleje a vonné materiály dokážu zabrániť „šíreniu moru“, pomohla zvýšiť popularitu používania vôní v stredovekej Európe.
V 14. storočí nášho letopočtu Taliani zdokonalili proces výroby parfumov a tekuté parfumy začali nahrádzať tie tuhé. Marco Polo a ďalší jeho ľudia priniesli zo svojich ciest mnoho jedinečných aromatických látok, ktoré premenili Benátky na hlavnú obchodnú stanicu vôní.
Kataríne de Medici, bohatej Talianke, ktorá sa v roku 1519 vydala za francúzskeho kráľa, sa často pripisuje zásluha, že priniesla parfum do zvyšku Európy. Jej taliansky parfumér, Rene le Florentin, pre ňu vytvoril charakteristickú vôňu z pomarančového kvetu a bergamotu. Iní šľachtici, ako napríklad uhorská kráľovná Alžbeta, pomohli rozšíriť popularitu parfumov po celej Európe.
Vtedy sa parfum začal stávať módnym doplnkom. Európski muži a ženy nosili parfumy na svojich telách, oblečení i parochniach. Ľudia začali začleňovať zložitejšie zložky, ako je ambra, cibetka a pižmo pochádzajúce zo zvierat. Keďže pravidelné kúpanie bolo stále nepopulárnou praxou, tieto vône sa používali na prekrytie pachov tela. Vôňa parfumu bola v móde, pretože pomáhala rozlišovať vyššie vrstvy.
Tvorba parfumov a ich použitie
Metódy používané na výrobu parfumov sa v priebehu vekov drasticky zmenili. Počnúc praxou nosenia vonných materiálov v akomsi vrecúšku, končiac tekutým parfumom, ktorý máme dnes.
Ako sa pôvodne vyrábal parfum
Prvé parfumy boli vyrobené z prírodných materiálov, ako je kôra, drevo, korene, listy, kvety a semená. Prvé dôkazy o výrobe parfumov sa začali v Egypte a Mezopotámii a potom ich prevzali Peržania a Rimania.
Tieto staroveké civilizácie často premieňali voňavé materiály na balzamy na použitie pri náboženských obradoch alebo na pomazanie svojich tiel. Myrha a kadidlo sa extrahovali zo stromov, zatiaľ čo iné rastliny ako ruža a mäta boli napustené olejmi.
Ako sa obchodné cesty rozširovali, mohla byť použitá širšia paleta vôní, ako napríklad exotické koreniny a bylinky. Tieto predmety boli často utlmené vo vode a vyrábali sa z nich aromaterapeutické produkty.
Fľaštičky na parfumy začali ako nádoby vyrobené z dreva a hliny a v priebehu rokov sa zmenili na krásne farebné sklenené fľaše. Na prepravu parfumov a vôní sa používali aj ručne maľované vázy a dokonca aj vydlabané drahé kamene.
Využitie parfumov
Parfumy sa tiež používali na účely čistenia. Starovekí Číňania a stredovekí Európania verili, že vôňa čistí vzduch a zabraňuje chorobám. Starovekí lekári dokonca používali parfumy na liečbu infekcií a dokonca aj duševných chorôb.
Medzi ďalšie použitia parfumov patrí anti-aging a zlepšenie krásy. Nosili sa voňavé rukavice a do mydiel sa pridávali parfumy na „čistenie a posilnenie tela“.
Parfum v modernom svete
Dnešné parfumy a vône používajú milióny ľudí a sú obľúbeným módnym doplnkom.
Na výber sú stovky parfumov vrátane nadčasových klasík a parfumov celebrít. Ceny parfumov sa pohybujú od pomerne drahých až po relatívne lacné a k dispozícii sú aj rôzne koncentrácie.
