Stephen Hawking, britský fyzik, kozmológ a matematik, bol jedným z najznámejších a najvýznamnejších vedcov histórie. Brilantná myseľ nielen v oblasti astrofyziky. Jeho meno pozná každý, no len málokto vie viac o jeho živote či o ňom samom.
Ponúkame vám fakty zo života génia, ktoré vám však zobrazia nielen jeho vysoko inteligentnú myseľ, ale aj zaujímavosti z bežného života. Verte, že po dočítaní budete naozaj ohromení.
Narodil sa na 300. výročie Galileovej smrti
Stephen Hawking sa narodil 8. januára 1944, čo je presne 300 rokov po Galileovej smrti. Možno by sa takýchto náhod našlo viac aj u iných ľudí, no je to príliš milé na to, aby sme to nespomenuli – práve preto, že Galileo bol vo svojej dobe revolučným astronómom a Stephen Hawking zase revolučným astrofyzikom.
Obaja jeho rodičia študovali na Oxforde
Nie je to pravidlo, ale myslím, že to nikoho ani neprekvapí, ak sa géniom narodí dieťa, ktoré je rovnako alebo dokonca viac inteligentné. Otec Stephena Hawkinga Frank študoval medicínu a jeho matka Isobel filozofiu, politiku a ekonómiu.
V škole mal priemerné známky, nijak zvlášť nevynikal
Ako žiak sa nemohol pýšiť vynikajúcimi známkami. Nebolo to však spôsobené nedostatkom inteligencie, ale skôr nedostatkom času a úsilia, ktoré by bol venoval písaniu úloh. Svoj čas totiž venoval iným veciam, napríklad rozoberaniu rádií, s cieľom zistiť ako fungujú.
Jeho učitelia ho prezývali „Einstein“
Napriek jeho priemerným známkam Stephenovi učitelia a rovesníci vedeli, že je neuveriteľne šikovný a nadaný. V čase svojho dospievania dokázal za pomoci kamarátov poskladať počítač, a tak ho učitelia prorockým spôsobom prezývali Einstein.
Jeho otec chcel, aby študoval medicínu
Ako to tak býva v rodine vysoko vzdelaných, Stephenov otec chcel, aby nasledoval jeho kroky a nastúpil na Oxford na štúdium medicíny. On však biológiu nemal rád, pretože v nej nevidel istoty, veľa vecí malo výnimky a nebolo jasne dané a nemenné.
Chcel sa dať na štúdium matematiky
Namiesto medicíny chcel Stephen študovať matematiku – práve pre presnosť a definovanosť, ktorou sa vyznačuje. Problém bol v tom, že na Oxforde (tam mal na žiadosť otca študovať) nemali matematický odbor. Nakoniec teda s otcom urobili kompromis a Stephen začal študovať fyziku.
Jeho rodina nepatrila k bohatým
Núdzou nikdy netrpeli, no nedalo by sa povedať, že by mali na rozdávanie – žili normálnym skromným životom. Jeho rodičia si nemohli dovoliť platiť školné, takže jediný spôsob, ako mohol Stephen študovať na Oxforde bolo, že by dostal štipendium. Musel teda makať a všetko sa naučiť do posledného detailu – aj vďaka tomuto úsiliu sa mu podarilo získať titul z prírodných vied.
Nemal sa dožiť ani do svojej dvadsaťpäťky
Keď mu vo veku 21 rokov diagnostikovali ALS (amyotrofickú laterálnu sklerózu, pri ktorej dochádza k odumieraniu motoneurónov, následkom čoho mozog nie je schopný ovládať pohyb svalov a pacient zostáva paralyzovaný), lekári mu povedali, že mu zostávajú už len dva roky života. On však žil ďalej, aj keď sa jeho zdravotný stav každým rokom zhoršoval. Zomrel až vo veku 76 rokov, čím prekonal predpoveď lekárov o viac ako pol storočia.
Keď mal 41 rokov, jeho manželka mu zachránila život
Bolo to v čase, keď Stephen Hawking ochorel na zápal pľúc, ktorý bol tak vážny, že ak mu lekári chceli zachrániť život, museli vykonať tracheotómiu, po ktorej úplne stratil schopnosť rozprávať.
Prehral stávku o čiernej diere
V roku 1997 Stephen Hawking uzavrel stávku s ďalším vedcom Jimom Preskillom. Hawking sa zastával názoru, že z čiernej diery nemôže nič uniknúť. Neskôr sa ale zistilo, že to nie je pravda, pretože je to v rozpore so základmi kvantovej mechaniky. Svoju porážku nakoniec priznal, aj keď o sedem rokov neskôr.
Veril v mimozemšťanov
V roku 2008, na oslave 50. výročia NASA, Stephen Hawking potvrdil, že je veľmi pravdepodobné, že aj na iných planétach môže existovať život. Tvrdil, že ak by mimozemšťania prišli na našu planétu boli by to pre nás veľmi ťažké časy.
Objavil sa v Star Treku
Stephen Hawking si zahral sám seba v jednej epizóde sci-fi seriálu Star Trek: The Next Generation – rozprával v nej vtipy a hral poker s Albertom Einsteinom a Isaacom Newtonom.
Pracoval na misii súvisiacej s Alfa Centauri
Stephen Hawking bol jedným z troch členov predstavenstva (spolu s Markom Zuckerburgom a ruským filantropom Jurijom Milnerom) ktorí pracovali na ambicióznej misii vyslať sondu na Alpha Centauri – našu najbližšiu hviezdu sústavu. Táto sonda mali letieť rýchlosťou 161 miliónov kilometrov za hodinu. Nemala preto byť väčšia než poštová známka.
