Kto bol Al Capone? Asi si veľa ľudí hneď predstaví mafiána, tvrdého a neľútostného obchodníka, ktorý je zapletený do všetkého od vydierania až po vraždy a obchod s drogami. No, možno je na tom kus pravdy, ale ani zďaleka to nie je celý ľadovec, ktorý máme možnosť vidieť. Veríme, že ste zvedaví a chcete sa o tomto známom mužovi z podsvetia dozvedieť viac. Rozhodne je o čom písať.
Všetci poznáme skrátenú verziu jeho mena, ale ako vlastne vyzeralo v plnom znení? Alphonse Gabriel „Al“ Capone. Už len to meno znie záhadne a napovedá, že sa jedná o vysoko váženého človeka, jedného z veľmi slávnych kultúrnych osobností 20. storočia. Aká však bola realita života tohto prohibičného gangstra? Nižšie sme spísali niekoľko zaujímavostí o mužovi, ktorý si kedysi vyslúžil titul „verejný nepriateľ číslo jedna“.
Al Capone si musel svoje postavenie získať
Al sa narodil v roku 1899 v Brooklyne rodičom talianskeho pôvodu, ktorý sa sem prisťahovali. Bol najmladším z deviatich detí. Rodina žila v schátranom činžiaku neďaleko námorníckeho prístavu, k čomu neodmysliteľne patrili námorníci hľadajúci alkohol a ľahké ženy. Otec Alphonsa bol však na rozdiel od iných prisťahovalcov v tom čase veľmi vzdelaný a podarilo sa mu vydobyť si postavenie, vďaka čomu on a jeho rodina bola považovaná za úctyhodnú.
Al Capone ako dieťa rozhodne nepatril k tým tichým a poslušným. Už v 14 rokoch mal incident s učiteľkou, ktorú udrel a za to dostal trest v podobe vylúčenia. Netrvalo dlho a našiel si cestu do organizovaného zločinu prostredníctvom šéfa Johnnyho Torria. Tu musel na sebe pracovať – byť tvrdý – a zapájať sa do rôznych únosov a vydierania. Takže jeho „kariéra“ nebola ani náhodou jednoduchá.
Jazvy, ktoré mal na tvári pochádzali od brata ženy, o ktorú mal záujem
Keď mladého Alphonsa vyhodili zo školy, našiel si prácu ako vyhadzovač v miestnom klube s názvom Harvard Inn. A na tomto mieste si vďaka jednej urážke vyslúžil prezývku, ktorá mu zostala do konca života (ide o prezývku „Scarface“ zjazvená tvár).
Alphonse pracoval v klube tak ako obyčajne, keď sa tam zjavil Frank Galluccio so svojou sestrou Lenou, ktorá Ala zaujala hneď na prvý pohľad. Pozval ju na prechádzku po pláži, ktorú však odmietla. Neskôr jej zložil nemiestny kompliment, ktorý počul aj jej brat, vytiahol nôž a Alovi dorezal tvár.
Jazdil v Cadillacu vyrobenom na mieru
Medzi jeho veľké záľuby nepatrili len obleky šité na mieru. Keďže bol jeho život prakticky v neustálom ohrození, potreboval sa i tak trochu poistiť. Na presúvanie sa z miesta na miesto potreboval spoľahlivý voz. A tak si vybral Cadillac V-8 Town Sedan z roku 1928, s dostatočným zabezpečením pred prípadnými útokmi na jeho osobu (nepriestrelné okná boli samozrejmosťou).
Spojenie alkoholu, golfu a nabitej zbrane nemohlo dopadnúť dobre
V septembri 1928 si bol Al Capone zahrať s niekoľkými kamarátmi na golfovom ihrisku Burnham Woods. Málokto to vie, ale Al Capone bol naozaj vášnivým hráčom golfu, pri ktorom si rád doprial pohár – dva alebo i viac dobrého kvalitného alkoholu. Problém však bol, že zbrane, ktoré nosili pri sebe boli zväčša nabité (aby mohli byť v prípade núdze okamžite použité).
V ten osudný septembrový deň Al Capone omylom vystrelil z revolvera, keď sa prehrabával v taške a hľadal palicu. Našťastie sa nejednalo o nič vážne, no musel byť prevezený do nemocnice, samozrejme pod falošným menom.
Vlastnil viac ako polovicu chicagskej polície
Počas Caponeho vlády v Chicagu existovalo jedno zlaté pravidlo, ktoré mu zabezpečovalo nulovú konkurenciu – každý, kto sa mu akýmkoľvek spôsobom postaví do cesty, príde o živiť. Týkalo sa to konkurenčných pašerákov, ale aj Al Caponeho vlastných ľudí. Avšak zabiť človeka nie je, čo sa týka právnej stránky také jednoduché, preto bolo priam nevyhnutné, aby mal veľký boss mafie zaplatených rôznych policajtov, verejných činiteľov, právnikov a sudcov, pričom ročne míňal milióny, aby sa uistil, že má vždy na svojej strane dostatok správnych ľudí.
Jeho duševný stav sa zhoršil
Al Capone sa už ako 18 ročný nakazil syfilisom, na ktorý sa nikdy neliečil. Syfilis je okrem iného známy tým, že pomaly nahlodáva myseľ postihnutého a mení jeho osobnosť. Začiatkom 40-tych rokov, niekoľko rokov pred smrťou, mal Al Capone inteligenciu sedemročného dieťaťa. Ľudia ho videli mrmlať si a býval agresívny, nie zriedka napádal svoje sestry, ktoré sa o neho starali.
