Gladiátori boli nesmierne dôležitými postavami nielen v Rímskej ríši, ale aj v celej histórii. Boli silní a odvážni a často sa jednalo o otrokov, ktorí museli bojovať a prežiť ťažké zápasy. Aké taktiky volili? A ako vlastne tento boj prebiehal? Možno máme určitú predstavu na základe filmov, kde boli gladiátori zobrazovaní, to ale nemusí byť absolútna pravda. Filmové predstavenie býva nie zriedka nepravdivo upravené kvôli zábave diváka. Takže, aká je skutočná história Ríma a presný obraz gladiátorov? Tu sa to môžete dozvedieť!
Boje gladiátorov sa začali organizovať pri pohrebných obradoch
Gladiátori neboli vždy využívaní len na šport a zábavu, ale boli neodmysliteľnou súčasťou kultúry Rimanov. Napríklad Etruskovia zaviedli tradíciu, pri ktorej boli zápasy gladiátorov povinnou súčasťou pohrebov bohatých aristokratov. Rimania verili, že krv preliata počas boja očisťuje dušu zosnulého a pripravuje ho na posmrtný život. Až s ďalším vývinom rímskej civilizácie sa zápasy gladiátorov stali divadlom prístupným pre každého, kto si to mohol finančne dovoliť.
Niektorí gladiátori mali prekryté oči
Nakoľko boli zápasy gladiátorov vo vyspelej Rímskej ríši určené predovšetkým k zábave davu, hľadali sa nové triky a metódy, ktoré by spôsobili u ľudí vzrušenie a napätie. S tým prišiel nápad gladiátorom previazať oči. Gladiátori, ktorí nemohli vidieť, sa nazývali andabatae a nosili prilby bez otvorov pre oči. Bojovali aj bez brnenia, oblečení len v ľahkej látke a obutí v sandáloch. Čo je najviac zarážajúce – ani sa nejednalo o skutočných gladiátorov, ale zločincov odsúdených na smrť. Nemali žiadny výcvik a ich “úlohou” bolo len zabaviť publikum.
Súboje so zvieratami neboli také bežné
V aréne sa používali zvieratá, ale len málokedy v boji proti gladiátorom. Namiesto toho sa mali postaviť proti bojovníkom zvaným venatores (lovci) a bestiarii (zápasníci s divokými zvieratami, ako bol napríklad Herkules) – išlo o vycvičených bojovníkov, ktorí mohli používať oštepy alebo luk a zabíjať zvieratá aj na diaľku. Občas sa ale v aréne so zvieratami objavili aj zločinci bez špeciálneho výcviku, ktorí sa stretali so zvieratami za trest.
Aké zvieratá sa najčastejšie používali v boji v aréne? Patrili sem levy, krokodíly a slony. Väčšinou takýto zápas predstavoval otvorenie gladiátorských hier. V niektorých prípadoch proti sebe bojovali len zvieratá.
Existovali aj ženy gladiátorky
Muži gladiátori boli akýmsi štandardom v aréne, no nebolo ničím výnimočným, ak sa tam objavili aj ženy. Aj napriek tomu, že neboli brané tak vážne ako muži, tiež sa zúčastňovali zápasov. Niekedy ich ale zaradili do zápasu, ktorý mal byť akousi paródiou. Ale samozrejme zúčastnili sa aj čestných zápasov a dokonca aj bojov so zvieratami. Bohužiaľ, v roku 200 nášho letopočtu cisár Septimius Severus zakázal ženám účasť na hrách.
Život gladiátora mohol byť ušetrený, ak o to poprosil
Veľa gladiátorských zápasov sa skončilo smrťou, no v prípade, že jeden z gladiátorov uznal svoju prehru (zdvihnutím ruky), mohol požiadať o to, aby bol jeho život ušetrený. Rozhodnutie o jeho živote a smrti mal následne v rukách arbita (ak bol prítomný cisár, vždy bol arbitom on). Arbitri často brali do úvahy reakciu publika. Takže vo výsledku konečné rozhodnutie udelil dav.
