Krv je životodarná tekutina, ktorá dodáva kyslík do buniek tela. Ide o špecializovaný typ spojivového tkaniva, ktoré pozostáva z červených krviniek, krvných doštičiek a bielych krviniek. Toto a mnohé ďalšie zaujímavosti o krvi sa dozvieš v tomto článku.
1.
Zatiaľ čo ľudia majú krv sfarbenú do červena, iné organizmy majú krv rôznych farieb. Kôrovce, pavúky, chobotnice a niektoré článkonožce majú modrú krv. Niektoré druhy červov a pijavíc majú zelenú krv. Niektoré druhy morských červov majú fialovú krv. Hmyz vrátane chrobákov a motýľov má bezfarebnú alebo svetložltú krv.
Farba krvi je určená typom respiračného pigmentu používaného na transport kyslíka cez obehový systém do buniek. Dýchací pigment u ľudí je proteín nazývaný hemoglobín nachádzajúci sa v červených krvinkách.
2.
Telo dospelého človeka obsahuje približne 4 až 6 litrov krvi. Krv tvorí asi 7 až 8 % celkovej telesnej hmotnosti človeka.
3.
Krv, ktorá cirkuluje vo vašom tele, sa skladá z približne 55 % plazmy, 40 % červených krviniek, 4 % krvných doštičiek a 1 % bielych krviniek. Z bielych krviniek v krvnom obehu sú neutrofily najpočetnejšie.
4.
Ľudská krv obsahuje atómy kovov vrátane železa, chrómu, mangánu, zinku, olova a medi. Možno vás tiež prekvapí, že krv obsahuje malé množstvo zlata. Ľudské telo má asi 0,2 miligramu zlata, ktoré sa väčšinou nachádza v krvi.
5.
U ľudí všetky krvinky pochádzajú z hematopoetických kmeňových buniek. Približne 95 % krviniek v tele sa tvorí v kostnej dreni. U dospelých je väčšina kostnej drene sústredená v hrudnej kosti a v kostiach chrbtice a panvy. Niekoľko ďalších orgánov pomáha regulovať tvorbu krviniek. Patria sem štruktúry pečene a lymfatického systému, ako sú lymfatické uzliny, slezina a týmus.
6.
Zrelé ľudské krvinky majú rôzne životné cykly. Červené krvinky obiehajú v tele približne 4 mesiace, krvné doštičky približne 9 dní a biele krvinky od niekoľkých hodín do niekoľkých dní.
7.
Je dobre známe, že biele krvinky sú dôležité pre zdravý imunitný systém. Menej známe je, že určité biele krvinky, ktoré sa nazývajú makrofágy, sú potrebné na otehotnenie. Makrofágy prevládajú v tkanivách reprodukčného systému.
Makrofágy pomáhajú pri rozvoji sietí krvných ciev vo vaječníkoch, čo je životne dôležité pre produkciu hormónu progesterónu. Progesterón hrá rozhodujúcu úlohu pri implantácii embrya do maternice. Nízky počet makrofágov vedie k zníženiu hladín progesterónu a neadekvátnej implantácii embrya.
8.
Vystavenie pokožky slnečným lúčom znižuje krvný tlak tým, že spôsobuje zvýšenie hladiny oxidu dusnatého v krvi. Oxid dusnatý pomáha regulovať krvný tlak znížením tonusu krvných ciev. Toto zníženie krvného tlaku by mohlo znížiť riziko vzniku srdcového ochorenia alebo mŕtvice. Hoci dlhodobé vystavovanie sa slnku môže potenciálne spôsobiť rakovinu kože, vedci sa domnievajú, že veľmi obmedzené vystavovanie sa slnku by mohlo zvýšiť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení a súvisiacich stavov.
