Stačí povedať jedno jediné slovo – Paríž. A okrem módy, croissantov a romantiky si stopercentne každý vybaví aj unikátnu pamiatku – Eiffelovu vežu. Štíhla dominanta smerujúca do neba je nepochybne elegantným skvostom, ktorý nemôže vynechať ani jeden jediný návštevník. Je už akousi povinnou zastávkou.
Postavená bola v roku 1889 a v tom čase bola považovaná za najvyššiu budovu sveta. Jej funkcia a využitie však nebolo vždy len kultúrne. Slúžila aj ako miesto na billboardy alebo sa tu prevádzali vedecké experimenty a rôzne vysielania. Takisto sa stala priamym účastníkom viacerých dramatických udalostí.
Jedná sa o pamiatku tak známu, že veľa z vás o nej pozná nejednu zaujímavosť. Napriek tomu sme sa pokúsili vybrať pár takých, ktoré vás zaskočia. Dajte nám vedieť, či sa nám to podarilo.
Veža kedysi slúžila na vedecké účely
Gustave Eiffel (po ktorom je monument pomenovaný) možno nemal jasnú predstavu o jej funkcii alebo jednoducho chcel, aby nebola len turistickou atrakciou. Veril, že by mohla byť užitočná aj pre vedu – predstavoval si, že by sa uchytila aj ako observatórium alebo laboratórium. Medzi jeho najväčší sen bolo uskutočňovať tu štúdie aerodynamiky. To sa mu aj do istej miery splnilo. Využíval pri tom jej výšku (115 metrov) a snažil sa pochopiť ako pri páde z výšky funguje odpor vzduchu.
Eiffelova veža bola ešte niekoľko krát využitá na experimenty, napríklad aj mužom Franzom Reicheltom, ktorý chcel skokom otestovať padák, žiaľ neprežil.
Predbehla Washingtonov pamätník ako najvyššia budova na svete
So svojou výškou 300 metrov nebolo inej budovy na svete, ktorá by ju prekonala. Týčila sa nad zvyškom Paríža a bola úchvatnou dominantou celého mesta. Vznikla ako dôsledok ťažkej práce ľudských rúk.
Dosiaľ bol za najvyššiu budovu považovaný Washingtonov pamätník, ktorému bol ale tento titul odobratý (titul mu dlho neprischol, len po dobu piatich rokov). Eiffelova veža držala rekord až do výstavby Chrysler Building (otvorenie bolo v roku 1930), ktorá merala 319 metrov.
Počas druhej svetovej vojny Francúzi prerezali káble výťahu, aby sa okupujúci Nemci nemohli dostať na vrchol
Aj napriek tomu, že počas okupácie Francúzska francúzska vichistická vláda spolupracovala s nacistami, nie všetci francúzski občania zastávali rovnakú ideológiu. Aj obyčajní ľudia sa častokrát stavali na odpor a niektorí sa dokonca aktivizovali vo francúzskom odboji.
Jedným zo spôsobov, ako Francúzi bojovali proti Nemcom, bolo prerezanie káblov výťahu na Eiffelovej veži. Aký bol význam toho celého? Zabrániť jej použitiu ako strategický výhľadový bod.
Bohužiaľ, prerezané káble ich nemohli úplne zastaviť, no aspoň to pre nich predstavovalo komplikáciu, ktorá ich spomalila v postupe.
Eiffelova veža mala stáť len 20 rokov
Eiffelova veža bola postavená v roku 1889 s jasným účelom – mala byť charakteristickou budovou svetovej výstavy Expo. Oblúky, ktoré sú jej základňou mali byť vstupným bodom veľtrhu. Nakoľko bola spojená s expozíciou, nikto neveril, že by sa mohla stať trvalou súčasťou mesta Paríž.
V roku 1909, 20 rokov po jej výstavbe, mala byť veža zbúraná a materiál, z ktorého bola vyrobená mal byť opätovne použitý na iné projekty. Vďaka svojej výške sa však zachránila.
Francúzski umelci podali petíciu proti stavbe veže
Dnes je Eiffelova veža vo väčšine prípadov vnímaná ako symbol parížskej elegancie. Nie vždy tomu tak bolo. Ešte v čase pred jej postavením sa našla skupina ľudí, ktorá ju doslova nenávidela. O koho sa jednalo? O francúzskych umelcov! Minimálne 47 z nich podpísalo list plný kritiky. Zastrešiteľom celej snahy o jej nepostavenie bol architekt Charles Garnier.
V liste tvrdil, že veža bude „dehonestovať Paríž“ a všetko, čo robí mesto takým krásnym. Pre nich bola len čímsi monštruóznym a neužitočným (dokonca ju pohŕdavo nazvali Babylonskou vežou).
Na vrchole veže je „tajný” apartmán
Samozrejme, neslúžil pre žiadne nekalé úmysly. Tento apartmán predstavoval byt samotného autora diela – Gustava Eiffela. A hoci disponoval balkónom s výhľadom na Paríž, kúpeľňou, kuchyňou a miestom, kde sa ľudia mohli posadiť, nemal spálňu. Byt meral sto metrov štvorcových a okrem Eiffela tam nemal nikto slobodný prístup.