O mikroštátoch koluje veľa mýtov. Mnoho ľudí napríklad verí, že v Monaku žijú iba multimilionári a vo Vatikáne iba kňazstvo. Obvykle sa však legendy objavujú okolo niečoho, čo vyvoláva záujem. Je to preto, že väčšina z nás nevie, aké to je žiť v krajine, ktorú môžete prejsť len za jeden deň.
Prečítajte si tie najzaujímavejšie fakty o živote v mikroštátoch.
Vatikán
Vatikán je najmenší štát na svete. Jeho obyvatelia majú 2 druhy pasov. Mestský štát vydáva bežné pasy a Svätá stolica, ktorá je diplomatická, vám umožní dostať sa takmer kamkoľvek na svete. Ale občianstvo je tu dočasné. Môžu ho získať iba miestni pracovníci a ich rodinní príslušníci. Po skončení služby Svätej stolici sa zmení pas tohto mikroštátu na taliansky a bývalého občana odprevadia mimo stáročné múry.
Deti narodené občanom Vatikánu tiež dostávajú občianstvo. Stratia ho však hneď ako dosiahnu 18 rokov alebo ich rodičia stratia právo na pas z tohto štátu.
Vatikánske obchody sú oslobodené od dane a ceny sú nižšie ako v Ríme o takmer 25%. Platí to pre potraviny, lieky, kozmetické výrobky a parfumériu, technológiu, značkové oblečenie a obuv.
Vatikánski občania by nemali vychádzať vonku s odhalenými ramenami, ani nemôžu mať krátke sukne alebo šortky. Zakázané sú aj hlučné večierky s tancom do rána.
Vo Vatikáne nie sú žiadne bary ani kluby a obyvatelia sa chodia zabávať do Ríma. Hlavným pravidlom je nemeškať s návratom. Brána mikroštátu sa zatvára o 1:15 a otvára sa o 5:45. Oneskorencov samozrejme nenechajú stráviť noc na ulici, ale budú zaradení do špeciálneho registra porušovateľov.
Obyvatelia Vatikánu môžu pozvať priateľov z iných krajín, aby ich navštívili. Ale presne o polnoci musia návštevníci opustiť mestský štát a hostitelia ich musia odprevadiť k bráne. Len blízki príbuzní môžu zostať cez noc.
Monako
Monako je po Vatikáne druhou najmenšou európskou krajinou. „Naozaj by som dokázal prejsť z jedného konca krajiny na druhý za 50 minút, možno dokonca aj za 40, keby som pobehol,“ píše jeden z užívateľov Redditu.
Občania Monaka majú určité privilégiá, napríklad dotáciu na bývanie. Ale získať pas tohto kniežatstva nie je jednoduché. Vo väčšine prípadov musíte byť rodeným obyvateľom tejto krajiny. Ďalšou možnosťou je vziať si obyvateľa Monaka. Občianstvo však bude udelené iba na 10 rokov odo dňa svadby.
Monako má prísny dress code. Nemôžete tam napríklad chodiť naboso. Na druhej strane je zakázané nosiť topánky na jachte.
Neexistuje tam žiadna armáda ani námorníctvo, ale na jedného obyvateľa pripadá veľa policajtov. Vďaka tomu má krajina veľmi nízku kriminalitu a ľudia idú do väzenia predovšetkým za krádeže alebo finančné podvody. Hovorí sa však, že sa tam môžete dostať za verejné urážanie zvieraťa. Cely majú výhľad na more a väzni majú dokonca aj posilňovňu.
San Maríno
San Maríno riadia 2 kapitáni regenti, ktorí sú volení na 6 mesiacov. Počas svojho funkčného obdobia nesmú viesť auto.
V San Maríne bol dlho iba jeden väzeň. K dispozícií mal telocvičňu, knižnicu a televíznu miestnosť.
Je to jediná krajina na svete, ktorá má viac automobilov ako ľudí. V San Maríne teda pripadá 1,6 auta na osobu.
V roku 2017 bolo San Maríno vyhlásené za najmenej navštevovanú krajinu v Európe.
Malta
Zimy na Malte sú teplé, pričom teploty len zriedka klesajú pod 10°C. Neexistuje však ústredné kúrenie ani tepelná izolácia, preto je v domoch taká zima, ako vonku.
Maltčina je jediným semitským jazykom na svete, ktorý je napísaný latinským písmom. Znie to ako arabčina s nádychom taliančiny. Druhým oficiálnym jazykom v krajine je angličtina, ktorou hovorí takmer každý. Ale ak nepoznáte maltčinu, nikdy sa nemôžete stať miestnym.
Tento štát má niekoľko dosť zvláštnych zákonov. Je napríklad zakázané „násilne behať“ na verejných miestach. Je to beh, počas ktorého športovec pracuje príliš aktívne s rukami a nohami a môže tak ublížiť ostatným. Rovnako rebríky alebo iné nástroje, ktoré môžu použiť zlodeji alebo iní votrelci, by nemali byť ponechané v uliciach miest. Môžete sa teda postaviť pred súd za rebrík, ktorý je zabudnutý vedľa vášho domu.
Nikto sa tu neponáhľa. „Strávila som mesiac snahou dostať sa do obchodu s domácimi potrebami na susednej ulici,“ hovorí dievča, ktoré prišlo na Maltu študovať a nakoniec tam aj zostalo. Každý týždeň sa na dverách obchodu objavili nové oznámenia: „Prepáčte, lovíme ryby. Pravdepodobne nebudem hneď späť.“
Malta je veľmi husto osídlená krajina. „Bez ohľadu na to, kam pôjdeš, bude tu niekto iný. Často sú to ľudia, ktorých poznáte,“ hovorí Brit, ktorý žije na Malte.
Andorra
Andorra je malé kniežatstvo hraničiace s Francúzskom a Španielskom. Riadia ho 2 spoluvládcovia, z ktorých jeden je prezidentom Francúzska a druhým je biskup z Urgell, predstaviteľ Španielska.
V roku 1864 úrady kniežatstva zakázali právnikom, aby sa dostavili na súd, pretože zástupcovia tejto profesie „môžu spôsobiť, aby sa čierna zdala biela a biela čierna.“
Vo všeobecnosti to v tejto krajine nie je najžiadanejšie povolanie. Vzhľadom na nízku kriminalitu je Andorra veľmi bezpečná krajina. „Moji rodičia nemali strach nechávať ma dlhšie vonku, potulovať sa alebo nechať ma ísť niekam v blízkosti, napríklad do lyžiarskych stredísk. Moja sestra strávila väčšinu svojich tínedžerských rokov v španielskej Barcelone a nemala takú slobodu, ako som mal ja,“ píše užívateľ portálu Quora.
Lichtenštajnsko
Lichtenštajnsko má nulovú chudobu. A viac ako polovica všetkých zamestnancov prichádza zo susedných krajín, Rakúska, Švajčiarska a Nemecka denne.
Lichtenštajnské knieža Hans-Adam II chodí okolo bez osobného strážcu. Ľahko komunikuje s okoloidúcimi a vo svojom zámku dokonca organizuje večierok, na ktorý sú pozvaní všetci obyvatelia krajiny.
Chceli by ste žiť v mikroštáte? Ktorý by ste si vybrali?
Foto: Brightside
