Fakty, ktoré o neandrtálcoch pravdepdobne neviete. Rozšírte si obzory.
Neandrtálci sú jedny z predkov človeka, ktorí tu žili pred stovkami tisíc rokov. Ak napriek tomu, že pred asi 40 000 rokmi vyhynuli, ich DNA žije naďalej v dnešných ľuďoch po celom svete. Je smutné, že neandrtálci boli dlhú dobu považovaní za extrémne jednoduchých a nie priveľmi inteligentných. Najnovšie informácie, ktoré sa postupne vynárajú však hovoria o tom, že to neboli bytosti, ktoré by ovládali len palice a ich jediným cieľom bolo prežiť a rozmnožovať sa.
My sme sa rozhodli s niektorými faktami podeliť aj s vami. Ak vás aspoň v malej miere zaujíma antropológia, potom ste na správnom mieste.
Mali silné hlasy
Pravdepodobne ste nemali príležitosť zamýšľať sa nad tým, ako by v skutočnosti znel neandertálec. Pritom je to zaujímavá predstava. Pri pohľade na anatómiu ich priedušnice, uloženia hlasiviek a jazylky vieme povedať, že ich hlas bol pomerne hrubý až chrapľavý.
Už neandertálci sa dokázali plaviť loďou
Doterajšie informácie hovorili o tom, že prvé námorné plavidlá pochádzajú z čias zhruba pred 50 tisíc rokmi. Našli sa ale aj dôkazy v súvislosti s neandrtálcami, ktoré dokazujú, že to mohlo byť už oveľa skôr. Asi pred 100 tisíc rokmi.
Výskumníci zakladajú svoje tvrdenia na „moustérijských“ nástrojoch – kamenných nástrojoch používaných neandertálcami – nájdených na troch stredomorských ostrovoch. To ich viedlo k predstave, že sa mohli neandrtálci doplaviť na neďaleké ostrovy vzdialené približne 5 až 12 kilometrov.
Neandertálci nechodili zhrbení
Dôvod, prečo si neandertálcov predstavujeme ako zhrbených ľudí, môže byť ten, že tak vyzerala prvá nájdená kostra. Pravdepodobne sa však jednalo o staršieho jedinca s artrózou.
Výskum uskutočnený v rokoch 2018 a 2019 však ukázal, že neandertálci mali oveľa lepšie držanie tela, ako sa predtým verilo.
DNA neandertálcov môže predisponovať moderného človeka k určitým alergiám
Mnoho ľudí má vo svojej DNA neandertálske gény, ktoré ich predisponujú k alergiám. Najčastejšie je to predispozícia alergie na peľ a zvieracie chlpy.
Neandertálci mali väčší mozog ako moderní ľudia
Prirodzene, veľkosť mozgu nie je jediným znakom inteligencie, vo veľa prípadoch záleží aj na jeho štruktúre a následnom využívaní. Fakty však vravia o tom, že mozog neandrtálca bol výrazne väčší ako mozog dnešného človeka, pričom najviac vyvinutý mali okcipitálny mozog – časť, ktorú využívali na vizuálne spracovanie informácií.
Dokázali sa postarať aj o fyzicky postihnutých
Existujú jasné dôkazy, ktoré hovoria o empatii vlastnej neandertálcom, čo v preklade znamená, že sa dokázali postarať aj o tých, ktorí nemohli pomáhať pri love alebo zbere.
V jaskyni v Iraku sa našla kostra muža s fyzickými deformáciámi, o ktorých je predpoklad, že mu mohli brániť v pohybe. Podľa odhadov sa dožil 40 rokov, čo poukazuje na to, že sa o neho museli starať, aj keď nepatril k produktívnym členom skupiny. O láskavej starostlivosti svedčia aj ich pohrebné rituály, ktoré poukazujú na úctu k mŕtvym.
