Radi by sme vám predstavili a objasnili niekoľko názorov týkajúcich sa pomerne kontroverznej témy fotografickej pamäte. Sú ľudia, ktorí majú pocit, že ňou boli obdarení, no je to naozaj len tak nejaký dar? Je skutočná a ak áno na akom princípe funguje? Je len ťažko uveriteľné, že by existovali ľudia, ktorým by stačilo sa na niečo pozrieť a hneď by si pamätali všetky detaily s absolútnou istotou.
Otázok ohľadom tejto témy má ale isto každý neúrekom, a tak sa pokúsime na niektoré z nich odpovedať. Možno vás prekvapia. A či už veríte v existenciu fotografickej pamäte alebo nie, budete aspoň o niečo múdrejší.
Jej existencia nie je potvrdená
Nikdy sa nedokázalo, že by fotografická pamäť skutočne existovala. Podľa vedcov a psychológov nie je nemožné spomenúť si po krátkom prezretí objektu na každý jeden detail a už vôbec nie vybaviť si ho aj po dlhšom čase.
Používa sa ako ospravedlnenie pre plagiátorstvo
Nie zriedka sa stane, že niekto vymyslí rovnaký nápad, ktorý sedí aj v detailoch. Príkladom je mladá spisovateľka Kaavya Viswanathan, ktorú obvinili z krádeže nápadu scénky z knihy, a teda z plagiátorstva. Ona sa ale vyhovorila na fotografickú pamäť, čo jej nemohlo tak celkom prejsť, keďže jej existencia nebola potvrdená. Ale vedci dokázali prítomnosť istého fenoménu nazývaného kryptomnézia, čo je stav kedy majú ľudia tendenciu neúmyselne vyhlasovať myšlienky iných ľudí za svoje vlastné.
Pamäť funguje ako skladačka, nie kamera
Pamäť je zložitý proces a porozumieť mu nie je ani zďaleka jednoduché. Vedci ešte stále neprišli na všetky svoje odpovede a záhady. Ale to na čo prišli bolo, že hipokampus a frontálny kortex do istej miery filtrujú prijímané informácie a „rozhodujú“ čo je dôležité, aby ste si zapamätali a čo zase nie. Preto nie je možné pamätať si úplne všetko. Vždy si budete pamätať len iste útržky.
Eidetická pamäť je najbežnejšia u detí
Fotografickej pamäti sa hovorí aj eudetická pamäť a je typická hlavne pre deti a to do veku 6 rokov, potom sa táto schopnosť postupne vytráca. Pretože mozog, aby fungoval efektívne musí túto schopnosť obmedziť – v podstate sa naučí odfiltrovať preň nedôležité a nepodstatné detaily.
Čím viac mozog cvičíte, tým lepšia bude vaša pamäť
Rovnako ako môžeme trénovať svaly a zväčšovať ich objem a predovšetkým silu, tak môžeme cvičiť aj náš mozog a tým zlepšovať jeho funkcie. Myslíme predovšetkým na mentálne cvičenia, ktoré udržujú mozog pozorný a sústredený. Zároveň tým posilňujeme vytváranie nových sympatických spojení. Čím viac ich bude, tým ľahšie si budeme zapamätávať nové informácie. Na úroveň fotografickej pamäte sa ale pravdepodobne nedostanete.
Možno existovala jedna osoba s fotografickou pamäťou
Volala sa Elizabeth a bola skúmaná v rámci vedeckej práce, v roku 1970. Vedec jej kázal zakryť si ľavého oko, potom jej ukázal obrázok s 10 tisícmi bodkami, na druhý deň jej kázal zakryť práve oko a ukázal jej iný obraz tiež s 10 tisícmi bodkami. Elizabeth si následne zapamätané obrazy v mysli spojila a opísala obraz, ktorý vytvorili. Bolo to až tak ohromné, že ju to s vedcom zblížilo až natoľko, že sa vzali. Ďalej sa už ale tomuto výskumu nevenovali.
