Ernest Hemingway, spisovateľ z takzvanej stratenej generácie, písal diela nielen plné akcie a dobrodružstva, ale hlavne s hlbokou myšlienkou. Jeho život však v dráme a adrenalíne nezaostával. Vyskúšal si vojnu na vlastnej koži, a tak si uvedomoval hodnotu, ale aj krehkosť ľudského života. Preto sa snažil žiť najlepšie ako vedel.
Dožil sa veku 61 rokov, no rozhodne tu je o čom rozprávať. Ak vás fascinujú príbehy slávnych ľudí, plné zvratov a prekvapení, ste na správnom mieste. Poďte sa dozvedieť niečo nové o Ernestovi Hemingwayovi.
Naverboval ho predchodca KGB
Keď Hemingway informoval o španielskej občianskej vojne v roku 1937 a podával správy pre American Newspaper Alliance, vášnivo sa zapojil do antifašistickej veci podporovanej povstalcami proti tyranskému režimu Francisca Franca. V tom čase bol Sovietsky zväz jedinou európskou mocnosťou, ktorá aktívne podporovala povstalcov, zatiaľ čo Nemecko a Taliansko výrazne podporovali Franca.
V roku 1940 však Ernesta naverboval do vojny sám ruský predchodca KGB. Jeho úlohou bolo písať a vytvárať presvedčivú propagandu. Keď však do boja vstúpila aj Amerika, začal pracovať pre OSS, amerického predchodcu CIA.
Zranený zachránil vojaka, za čo si vyslúžil striebornú medailu
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa 18-ročný Hemingway dobrovoľne prihlásil do vojny, kde ho obsadili na pozíciu vodiča sanitky v Taliansku v spolupráci s americkým Červeným krížom. Počas jazdy ho však zasiahol mínomet. Utrpel zranenia, no aj tak sa mu podarilo z bojiska odvliecť vážnejšie zraneného vojaka. Pritom ho trafili z guľometu.
Vo výsledku dostal striebornú medailu za odvahu. Domov si so sebou na pamiatku odniesol aj črepiny. Malo to však ešte iný šťastný koniec. V nemocnici sa zamiloval do zdravotnej sestry Agnes von Kurowsky, čo ho s celým jeho zážitkom inšpirovalo napísať knihu Zbohom zbraniam.
Prežil pád lietadla
V roku 1954, v tom istom roku, v ktorom Hemingway získal Nobelovu cenu za literatúru, sa autor a jeho štvrtá manželka Mary Welsh rozhodli stráviť dovolenku vo východnej Afrike, odkiaľ sa chceli vydať k 400-metrovému vodopádu. Museli si však prenajať lietadlo. Cesta tam dopadla dobre, no naspäť ich lietadlo havarovalo a začalo horieť. Našťastie ho s manželkou zachránili.
Držal svetový rekord v rybolove plachetníkov
Hemingway bol známy poľovník, no bol aj veľmi uznávaným rybárom. Miloval každú drobnosť tohto športu od mentálneho relaxu až po vedecké skúmanie ichtyológie. Dokonca spolupracoval s vedcami na štúdii plachetníkov, ktorých spolu s tuniakmi aj lovili. Ich hmotnosť sa pohybovala okolo 400 kilogramov. Podaril sa im aj svetový rekord – za jeden jediný deň chytili až sedem jedincov.
Zo svojho člna strieľal na žraloky
Problém jeho lovu bol, že po ulovení plachetníka, ho museli aj dopraviť na breh, čo bol veľký problém, pretože bol lákadlom pre žraloky. Hemingway sa však rozhodol, že bude proti nim bojovať so zbraňou. Strieľal do nich, no nie zriedka ich krv prilákala ešte viac žralokov. Išlo teda o veľmi nebezpečnú misiu.
Literárnemu kritikovi dal facku jeho vlastnou esejou
Hemingway bol za svoje literárne diela často kritizovaný najmä preto, že príliš romantizoval mužské postavy. Kritik Max Eastman bol s Hemingwayom kamarát. Často spolu vtipkovali, no vedeli sa dostať aj do konfliktu. Keď ho Eastman vo verejnej kritike obvinil, že je primálo mužný, nahneval sa a išiel svojho priateľa navštíviť do jeho kancelárie. Vzal knihu obsahujúcu esej plnú kritiky a udrel ho ňou po tvári. Je možné, že práve tu sa skončilo ich priateľstvo.
