Ak hľadáte recept na kvalitný a vážny vzťah, mali by ste sa zamyslieť. Čo vlastne robí vzťah vážnym a prečo sú niektorí ľudia spolu celý život a niekto nevydrží ani pár mesiacov? V prvom rade, vzťah je vždy o ľuďoch a kompromisoch. Pokiaľ jeden vo vzťahu nie je na záväzok, akým je vzťah pripravený, nebude to mať dlhé trvanie. Nejde o to koľko kvalitných kníh o vzťahoch máte prečítaných alebo aké vzťahové rady využívate. Pokiaľ nedospejete a neprestanete sa hrať na materskú škôlku, vážny vzťah nikdy mať nebudete. Prinášame vám preto 10 vecí, ktoré skutočne vyspelí ľudia vo vzťahoch nikdy nerobia. A preto ich vzťahy trvajú aj celý život.
Hranie mentálnych hier
V tomto pomenovaní sa skrýva takmer všetko, čo si len viete predstaviť, pokiaľ chcete svojho partnera dotlačiť k niečomu, čo napríklad sám nechce a vy sa s tým neviete zmieriť. Či už je to manipulácia, pasívno – agresívne správanie alebo rôzne iné stratégie a taktiky. V prvom rade, ak máte niekoho naozaj radi, prečo by ste naňho skúšali nejaké stratégie a taktiky? Načo? Veď ste vo vzťahu aj preto, aby ste robili toho druhého šťastným a spokojným. Takýmito hrami z neho však spravíte iba svoj prívesok, ktorý musí robiť všetko, čo si vy zaumienite. Z vašej strany to potom nie je skutočná láska a ani vzťah.
Mlčanie ako pomsta alebo vytrápenie partnera
Pasívno – agresívne mlčanie s myšlienkou „ veď počkaj, ja sa s tebou nebudem baviť, veď to ťa naučí“, patrí naozaj na detské ihrisko. Chápeme. V živote nastanú chvíle, keď je vám naozaj zle alebo sa pohádate do krvi, či máte krízu, keď nemáte ďalej silu a mlčanie je pre vás jediné riešenie. Lebo už nevládzete. To je však iný druh ticha. Pokiaľ to robíte cielene s motívom partnera vytrestať, tak niečo nie je v poriadku. Nie je to fér a ani to nie je prejav vyspelého správania. A hádajte čo. Vášmu partnerovi to možno aj vyhovuje. Takže žiadna pomsta a ani ponaučenie z vášho mlčania nevzíde.
Ignorovanie hraníc
Za človeka, ktorého milujeme, by sme položili život. Ale iné je, keď vás partner núti stráviť s jeho rodinou, ktorú neznášate, napríklad dovolenku. To je silné prekračovanie hraníc. Vie o tom, že ich neznášate a že sa v ich prítomnosti necítite dobre a napriek tomu vás k tomu núti. Jednoducho nerešpektuje vaše hranice. A to platí so všetkými hranicami. Každý má v rôznych veciach a situáciách svoje hranice a váš milovaný alebo milovaná by ich mali rešpektovať v plnom rozsahu. Veď keď dokážeme rešpektovať hranice šéfa, kolegu, či kamaráta, tak pre milovaných by to malo platiť dvesto – násobne.
Hra na obviňovanie
Používanie partnera ako fackovacieho panáka tiež nie je zárukou úplne dobrého vzťahu. Pokiaľ naňho alebo na ňu hádžete vinu za všetko, čo sa vo vašom vzťahu zomelie, za každú jednu hádku, nezhodu alebo problém, máte veľký problém. A to nehovoríme o tom, že máte určite tendenciu viniť ho aj z vecí, ktoré sa ho vôbec netýkajú a pokazia sa iba vám. Napríklad v pracovnom živote. Hranie sa obviňovanie je niečo, čo vyspelí ľudia naozaj nerobia.
Vyhýbanie sa ťažkým konverzáciám
Či už ste manželia alebo partneri, vzťahy sú o dobrých a zlých obdobiach. Tak ako sám život. Nikdy nebude všetko iba dobré alebo iba zlé. Keď však zlá situácia nastane, jediné ako ju môžete zvládnuť je, že si to vydiskutujete. Poriadne, bez nervov a pokojne. Každý sme iný a spolu tvoríme celok. Ten celok je váš vzťah a je potrebné sa oňho starať, aby napredoval a prekvital. Vzťahy sú tvrdá, tímová práca. A k tej práci patria aj nepríjemné konverzácie. Už ste predsa veľkí. Ťažkú debatu raz za čas by ste mali zvládnuť.
Neschopnosť ospravedlniť sa
Niektorí muži majú zaužívane pravidlo, že pre pokoj v rodine sa radšej vždy ospravedlnia, aj keď nemajú ani bledomodrý šajn, čo vlastne urobili alebo čo sa stalo. To im zabezpečuje dlhodobý a dobre fungujúci vzťah. Ale teraz vážne. Je ospravedlnenie až také ťažké? Najmä, ak je chyba aj na vašej strane? Povedať niekomu prepáč, vás v podstate nič nestojí a niekedy to ten druhý jednoducho potrebuje počuť. Ego a tvrdohlavosť musia ísť bokom. Keď ostanete sami preto, že ste sa nevedeli ospravedlniť, potom si svoje ego a tvrdohlavosť môžete vychutnávať plnými dúškami.
Nevraživosť
Naštvete sa na partnera a necháte to v sebe bublať dlhú dobu. Alebo navždy. Možno je to s odstupom času totálna blbosť, vy však stále pociťujete voči partnerovi zášť. A to je začiatok konca. Musíte vedieť odpúšťať. Ak už nikomu inému, tak sebe a svojmu miláčikovi určite. Veď sa predsa máte radi a ste spolu z nejakého dôvodu. Nemôžete voči takému človeku pestovať zášť. Pokiaľ to inak nejde, tak to vykomunikujte. Ste predsa dospelí. Dospelí a vyspelí ľudia si s niečím takým poradiť vedia.
Upínajte sa na minulosť
Alebo ako sa to v hádkach s obľubou nazýva: „vyťahovanie starých sračiek“. Mali ste nejaký veľký problém alebo krízu? Prekonali ste to spolu a idete ďalej. Nemá zmysel to pri každej väčšej nezhode znova vyťahovať alebo na to poukazovať. Bol problém, pohádali ste sa, vyriešili ste to a pohli sa ďalej. Bodka. Zhltla to história. Nevracajte sa späť, lebo sa nikdy nebudete môcť posunúť dopredu.
Mať nerealistické očakávania
Romantické filmy, knihy a seriály sú fikciou. Skutočné a vyspelé vzťahy nie sú založené na tom, že vás váš partner zoberie na rande helikoptérou. Je to skôr o tom, že vám strčí do rúk pohár vína a povie, nech si zapnete ten otravný seriál a že on ten riad umyje. Vyspelí ľudia to vedia a preto sa neupínajú na nejakú vyfabulovanú fatamorgánu namiesto vzťahu. Takéto očakávanie neprinesú nič iné iba sklamanie a slzy. Načo je to dobré?
Pokúsiť sa zmeniť svojho partnera
Na tomto skrachovalo neskutočné množstvo manželstiev a vzťahov. Keď sa zamyslíte prečo, tak to dáva veľkú logiku. Keď totiž do vzťahu vstupujete s tým, že chcete partnera zmeniť, nemôže to predsa dobre dopadnúť. Vám vadí niečo natoľko, že to chcete na ňom meniť. Potom to ale nie je partner pre vás. Keď ste z niekým v skutočnom vzťahu, tak ho beriete so všetkým v jednom balíčku. Aj s jeho chybami aj s jeho dobrými vlastnosťami. Tak isto by mal brať on vás. To je to pravé orechové. To, že sa potom vyvíjate spolu a že sa jeden alebo druhý začne postupne meniť, lebo to tak sám cíti alebo chce, je v poriadku. Tak to má byť a tak je to prirodzené.
