Dovolenková sezóna sa v Chorvátsku začala pre záchranárov a prístavné úrady hekticky kvôli nezodpovedným turistom v mori. Niektorí z nic zažili ťažkosti na kajakoch, plachetniciach či na nafukovacích loďkách. V problémoch sa opäť ocitli aj naši českí bratia.
Leto v Chorvátsku prinieslo nečakané výzvy pre záchranárov a prístavné úrady, keď nezodpovední turisti riskovali svoje životy na mori. Nedávne prípady zahrnuli českú ženu a Poliaka, ktorých bóra (silný vietor, ktorý sa formuje nad kontinentálnymi masami a zvyčajne fúka z vnútrozemia k moru) odfúkla na nafukovacom matraci z Pakoštan na ostrov Pašman. Táto situácia si vyžiadala rýchlu a náročnú záchrannú operáciu. Kapitán zadarského prístavu, Alen Rukavina, vyjadril obavy nad nedostatočným rešpektovaním počasia, ktoré často vedie k nebezpečným situáciám na mori.
„Obávam sa, že si neboli vedomí sily bóry a jednoducho povedané, nechceli sa rozlúčiť s tým nafukovacím matracom,“ poznamenal Rukavina a zdôraznil význam rešpektovania predpovede počasia a zodpovedného správania sa na mori.
Náklady na záchrannú operáciu člna sa pohybujú okolo 700 eur, čo poukazuje na finančné dôsledky nezodpovedného správania sa turistov. Dôležité je aj zvážiť, ako vážne berú turisti varovania a odporúčania miestnych úradov.
Zahraniční cestovatelia nie sú jediní, ktorí riskujú na chorvátskych vodách. Nedávny prípad plachetnice, ktorá narazila na plytčinu pri Lastove vrátane detí, zachránila podľa informácií z Národného centra pre koordináciu pátrania a záchrany na mori 11-členná posádka. „Bolo to náročné, ale všetko prebehlo dobre, všetkých sme zachránili,“ povedal Damian Dundović.
Podobne ako na mori, aj chorvátska horská záchranná služba (HGSS) čelí výzvam, kedy sa dobrodruhovia a turisti dostávajú do problémov v horských oblastiach. „Ľudia často nechodia pripravení a potom sa dostávajú do škaredých problémov,“ uviedol Marko Rakovac z HGSS. Podľa neho aj domáci turisti môžu byť zraniteľní, ak nie sú primerane vybavení a pripravení na nečakané situácie v prírode.
Okrem záchranárskych operácií a bezpečnostných rizík, Chorvátsko čelí aj finančným stratám spojeným s turistickými nehodami a záchrannými operáciami. Európske krajiny, ako napríklad Rakúsko a Švajčiarsko, majú systematické prístupy k účtovaniu za záchranné operácie, zatiaľ čo Chorvátsko poskytuje záchranné služby dobrovoľne.
Minister cestovného ruchu a športu, Tonči Glavina, naznačil, že téma účtovania za záchranné operácie môže byť predmetom ďalších diskusií v budúcnosti. „Toto je téma na ďalšie diskusie, zatiaľ sme sa takto zamerali, čo neznamená, že v budúcnosti nebudeme uvažovať o zmene tohto modelu,“ povedal Glavina. Pre miestne úrady je prioritou zvýšiť povedomie a bezpečnosť turistov, aby sa minimalizovali riziká a náklady spojené so záchrannými operáciami.
Je nevyhnutné zdôrazniť dôležitosť zodpovedného správania sa turistov pri návšteve Chorvátska. Počas letnej sezóny, kedy ich počet na pobreží a vo vnútrozemí rapídne narastá, je kritické, aby návštevníci dodržiavali miestne predpisy a varovania. Nezodpovedné rozhodnutia môžu nielen ohroziť ich vlastné životy, ale aj zaťažiť záchranné služby a miestne úrady.
Zranenia a nešťastia na mori a v horách sú často dôsledkom nedostatočnej prípravy a ignorovania poveternostných podmienok. HGSS a iné záchranné tímy čelia výzvam zabezpečenia ochrany a pomoci pre všetkých, ktorí sa dostanú do núdzovej situácie. Tí, ktorí navštevujú Chorvátsko, by mali mať na pamäti, že dodržiavanie bezpečnostných opatrení je kľúčom k bezpečnej a príjemnej dovolenke.
