Požiare v Amazonskom pralese sa najviac dotýkajú domorodých kmeňov a zvierat, ktoré tam prebývajú. Tí sú totiž nútení opúšťať svoje domovy, aby vôbec prežili. V týchto dňoch sa však udialo niečo, čo je dosť prekvapivé, no na druhej strane aj veľmi očakávané. Domorodé kmene, ktoré boli kedysi vo vzájomnej vojne sa spojili, aby sa postavili proti brazílskej vláde a bojovali za svoj domov, najmä proti odlesňovaniu Amazonky.
Po požiaroch, ktoré v posledných týždňoch zasiahli amazonské dažďové pralesy, sa na celom svete objavili obavy z toho, že vláda sa priamo zapojila, čiže je spoluzodpovedná za požiare. Kmene sa zišli, aby prediskutovali vládne plány na povolenie ťažby na ich pôvodných územiach. Rozoberali najmä obavy týkajúce sa potenciálnych a ťažobných robotníkov, ktorí zasahujú a ničia ich územia, ako aj obavy týkajúce sa kontaminácie miestnych riek pesticídmi, ktoré používajú za svoj hlavný zdroj vody. Toto stretnutie sa uskutočnilo v dedine Kubenkokre v Terra Indigena Menkragnoti a zúčastnili sa na ňom predstavitelia 14 pôvodných etnických skupín v povodí Xingu.
Tento región tvorí veľkú časť lesa a je jednou z posledných vyhradených častí Amazonky. Mudjire Kayapó, jeden z prítomných vodcov, sa vyjadril takto: „Dnes máme iba jedného nepriateľa, ktorým je brazílska vláda, brazílsky prezident a s tým spojená invázia nepôvodných obyvateľov. Máme medzi sebou vnútorné boje, ale v boji proti tejto vláde sa spojíme.“ Domorodí obyvatelia tvrdia, že sú veľmi znepokojení tým, čo sa v krajine deje. „Vláda tvrdí, že my, lesní ľudia, chceme žiť ako všetci Brazílčania a že už viac nepotrebujeme našu pôdu. Ale toto je lož! Vláda chce otvoriť naše územia pre hospodárske vykorisťovanie poľnohospodárov, baníkov aj lesných robotníkov a pre budovanie vodných elektrární, diaľnic a železníc,“ uvádza sa v spoločnej správe zo stretnutia.
Títo pôvodní obyvatelia ďalej tvrdili, že sú zodpovední za ochranu lesa Xingu. Ten totiž prospieva nielen celému regiónu a obyvateľom veľkých okolitých miest, ale prispieva aj k základnej rovnováhe klímy na celom svete. „Chceme, aby boli uznané a rešpektované naše spôsoby života a tiež sa chceme podieľať na rozhodovaní o budúcnosti Brazílie. Žiadame, aby sme boli vypočutí, najmä v témach, ktoré nás ovplyvňujú, ako to zaručuje Dohovor MOP č. 169, ktorý je v Brazílii zákonný. Nikdy neprestaneme byť ľuďmi Xingu, nikdy neopustíme svoju krajinu, chceme ju zachovať našim deťom a vnúčatám. Xingu je len jeden,“ zhodli sa predstavitelia jednotlivých kmeňov.
