Podľa vedcov parížskej univerzity vznikla čierna smrť „trojitou konjukciou Saturna, Jupitera a Marsu na 40. stupni Vodnára, ku ktorej došlo 20. marca 1345.“ Čierna smrť, tiež známa pod názvom mor, bola obrovská pandémia, ktorá sa počas 14. storočia prehnala Európou, Stredným východom a Áziou.
Vedci zo 14. storočia sa však mýlili. Žiadne spojenie planét, ale baktéria yersinia pestis, je pôvodcom moru. Prenášali ju blchy, ktoré zvyčajne parazitovali na potkanoch, no aj keď potkan zomrel, odskočili k iným cicavcom.
Pôvod moru
Prvýkrát sa mor s najväčšou pravdepodobnosťou objavil v Mongolsku okolo roku 1320. Po tom, čo spustošil kočovné kmene, presunul sa na juh a východ do Indie a Číny. Nech sa objavil kdekoľvek, počet obetí bol obrovský.
Ďalšie predpoklady sú, že sa do Európy dostal v roku 1346, keď bojovali tatári s talianmi na Blízkom východe. Tatári zasiahnutí morom začali katapultovať mŕtve telá po ich nepriateľovi, ktorý si mor priniesli späť do Talianska. Tento predpoklad však nemusí byť pravdivý, no isté je, že potkany, ktoré mor prenášali, cestovali na lodiach z Ázie a Blízkeho východu do Európy. Na začiatku to malo najväčší dopad na prístavné mestá akými boli napríklad Benátky, v ktorých zomrelo 100.000 ľudí, pričom na vrchole nákazy to bolo 600 ľudí za deň.
Čierna smrť sa počas 14. storočia rozniesla po celej Eurázii a šírila po nej veľkú skazu. V čase, keď skončilo to najhoršie, bola tretina obyvateľov kontinentu mŕtva. Celkovo sa odhaduje, že mor zabil okolo 200 miliónov ľudí.
Ľudia zasiahnutí bubonickým morom (najbežnejšia forma) sa v počiatkoch ochorenia sťažovali na bolesti hlavy, horúčku a zimnicu. Typické pre ochorenie bol belavý jazyk, ktorý predchádzal silnému opuchu lymfatických uzlín. Nakoniec sa na pokožke postihnutého objavili čierne a fialové škvrny. Smrť mohla následovať približne do týždňa. Táto forma zabila približne 50% nakazených.
Pokročilejším štádiom bubonického moru je pneumonický (pľúcny) mor. Bol síce menej častý, no zabil 95% ľudí, ktorí ním ochoreli.
