Dnešný deň v histórii – Medzinárodná koalícia „ochotných“ začala vojnu proti Saddámovi Husajnovi

600

Hlavná iniciatíva na vojnu proti Iraku začala 19. marca 2003, predovšetkým pod taktovkou Spojených štátov amerických a količných síl, najmä zo Spojeného kráľovstva. Nazývali sa medzinárodná koalícia „ochotných“.

Tesne po tom, čo v Bagdade, hlavnom meste Iraku, začali otriasať masívne explózie, oznámil americký prezident George W. Bush v televíznom vysielaní: „V túto hodinu sú americké a koaličné sily v počiatočných fázach vojenských operácií na odzbrojenie Iraku, oslobodenie jeho ľudu a na bránenie sveta pred vážnym nebezpečenstvom.“ Bush spolu s jeho poradcami stavali väčšinu opodstatnení na vojnu s myšlienkou, že Irak za vlády diktátora Saddáma Husajna vlastnil alebo bol v procese výroby zbraní hromadného ničenia.

President George W. Bush | March 2, 2007: President George W… | Flickr
Zdroj: Flickr

Samotné boje sa začali približne 90 minút po skončení 48-hodinového ultimáta, ktoré USA stanovilo pre Saddáma Husajna. Mal buď natrvalo opustiť Irak alebo čeliť vojenskému konfliktu. Koalícia sa pri ultimáte a použití vojenských síl odvolávala na niekoľko rezolúcií OSN, na nespolupracovanie pri ich výkone, Husajnovo odmietanie spolupráce s inšpektormi OSN, Husajnov údajný pokus zavraždiť Busha v Kuvajte, a Saddámovo zneužívanie a nedodržiavanie prímeria uzatvoreného v roku 1991.

Soldiers Iraq Camouflage - Free photo on Pixabay
Zdroj: Pixabay

Prvé ciele, ktoré boli podľa Busha „vojenského významu“, zasiahli riadené strely Tomahawk z amerických stíhacích bombardérov a vojnových lodí umiestnených v Perszkom zálive. Súbežne s prvými explóziami prebiehala invázia austrálskych špeciálnych jednotiek do južného Iraku. Celý útok bol od začiatku vedený simultánne s cieľom čo najskôr poraziť a zdecimovať aj pozemné jednotky. Hlavná stratégia bola založená na predpoklade, že výrazná mobilita a dobrá koordinácia umožnia americkej armáde zaútočiť priamo na srdce iráckeho vedenia a zničiť ho za krátky čas, čím by sa minimalizovali straty na civilistoch a ušetrila infraštruktúra.

Saddámova armáda nemala k dispozícii zbrane, ktoré by sa vyrovnali tým koaličným. Podarilo sa jej niekoľko minoritných úspechov, ktoré síce prilákali pozornosť médií, no pre celkový výsledok boli nepodstatné a koaličné sily nijako neohrozili. Americké vojská sa dostali do Bagdadu len tri týždne po začiatku invázie. Pár dní nepriateľské jednotky síce odolávali, no moc Saddáma Husajna nad týmto mestom formálne skončila už 09. apríla 2003.

22. júla 2003, počas vzdušného útoku, boli zabití Saddámovi synovia Udaj a Kusaj. Samotný Saddám bol zajatý 13. decembra počas operácie „Red Dawn“.

Žiadne zbrane hromadného ničenia sa však v Iraku nenašli.

Public Domain: Former Iraqi President Saddam Hussein After… | Flickr
Zdroj: Flickr

Zdroj

 

Martin Valenta
Čaute, moje meno je Martin a som mladý veselý človek, ktorý svoj voľný čas venuje svojmu psovi, priateľom, pohybu, samovzdelávaniu a písaniu článkov - poslednú aktivitu si môžete skontrolovať predsa aj sami.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre