Väčšina si ho spája s vtipmi a huňatým obočím. Iní zase s inváziou do Československa a Afganistanu. Leonid Brežnev vládol Sovietskemu zväzu a jeho impériu celých 18 rokov a je to práve on, kto sa stal vďaka charakteristickému výzoru a ortodoxným marxisticko-leninistickým názorom jedným zo symbolov studenej vojny a komunistickej nadvlády nad časťou Európy.
K radikálnej ľavici mal blízko už odmlada. V sedemnástich rokoch vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a šesť rokov nato do komunistickej strany, kde od počiatku zastával oblastné funkcie.
Počas druhej svetovej vojny bol činný v Červenej armáde, kde pôsobil na pozícii politického komisára. Zúčastnil sa na mnohých bojoch, okrem iného aj na oslobodzovaní Československa. Možno práve tu sa zrodila jeho náklonnosť k našej krajine, v ktorej údajne prežil aj „najšťastnejší deň svojho života“, ako napísal vo svojej knihe Malá krajina. Isté je, že už ako vodca nás navštívil až trinásťkrát.
V rokoch 1960 až 1964 a potom od roku 1977 bol predsedom prezídia Najvyššieho sovietu- hlavou ZSSR. V októbri 1964 sa však obrátil proti svojmu ochrancovi Chruščovovi a po vnútrostraníckom puči sa stal prvým tajomníkom strany a najmocnejším mužom v štáte.
Na čele Sovietskeho zväzu stál osemnásť rokov. Nikto iný s výnimkou Josifa Stalina nebol tak dlho sovietskym vodcom. Máloktorý štátnik sa ale tiež stal takým terčom posmechu ako on. Hruď pokrytá vyznamenaniami, vrúcne bozky so spriaznenými súdruhmi a husté obočie, aj tak sa spomína na tohto muža. Časť Rusov ale na jeho éru spomína s nostalgiou.
Brežnev mal záľubu vo vyznamenaniach, pompéznych poctách a drahých autách. Jeho vášňou boli údajne aj ženy, či lov, ktorému se venoval aj počas návštev Československa. V roku 1969 prežil pokus o atentát.
Počas jeho vlády začalo stagnovať sovietske hospodárstvo a ZSSR pokračoval v zbrojení. Spája sa s ním aj takzvaná Brežnevova doktrína, ktorá prisudzovala Moskve právo zasahovať v iných štátoch východného bloku pri „obrane socializmu“. Výsledkom bola vojenská invázia do Československa v auguste 1968 a vpád Sovietov do Afganistanu v roku 1979.
Stretol sa s niekoľkými americkými prezidentmi, s ktorými podpísal odzbrojovacie zmluvy SALT 1 a SALT 2. Bol tiež jedným zo strojcov politiky uvoľnenia a vývozom surovín zabezpečil v Sovietskom zväze, v porovnaní s predošlým obdobím, o čosi lepšiu životnú úroveň.
