Dva dni po tom, čo americký senát zahlasoval 82 ku 6, za vyhlásenie vojny proti Nemecku, ho podporila snemovňa a Spojené štáty americké oficiálne vstúpili, 6. apríla 1917, do I. svetovej vojny.
Keď v roku 1914 vypukla prvá svetová vojna, prezident Woodrow Wilson sa zaviazal k neutralite USA, k stanovisku, ktoré zdieľala aj väčšina amerického obyvateľstva. Británia však bola jedným z najbližších obchodných partnerov USA, čo o chvíľu dospelo k napätiu medzi USA a Nemeckom, v súvislosti nemeckej karantény Britských ostrovov.
Nemeckými mínami bolo poškodených niekoľko amerických lodí plaviacich sa do Británie a vo februári 1915 vyhlásilo Nemecko vojnu proti všetkým plavidlám, ktoré sa dostali do vojnovej zóny okolo ostrovov. O niekoľko mesiacov bolo potopené americké súkromné plavidlo a prezident Wilson začal byť pobúrený. Nemecká vláda sa však ospravedlnila a útok označila za nešťastnú chybu.
7. mája bola bez jediného varovania potopená zaoceánska loď Lusitania, nemeckými torpédami. Z 1.959 ľudí, ktorí boli v tom čase na palube, neprežilo 1.198 – medzi nimi 128 američanov. Nemecká vláda síce tvrdila, že Lusitania prevážala muníciu, no americká vláda požadovala ukončenie nemeckých útokov na súkromné a obchodné neozbrojené lode. V auguste sa tak Nemecko zaviazalo, že bude dbať na bezpečnosť cestujúcich.
Netrvalo dlho a v novembri toho istého roka potopilo taliansku pravidelnú linku, na ktorej zahynulo 272 ľudí – z toho 27 američanov. Týmito útokmi sa začala verejná mienka v USA obracať proti Nemecku.
V roku 1917 oznámilo Nemecko obnovenie vojenských zón vo vodách okolo Európy. O tri dni neskôr prerušilo USA diplomatické styky s Nemeckom a len o pár hodín na to potopila nemecká ponorka americký parník Housatonic. Kongres vtedy schválil $250 miliónov na prípravu USA do vojny. Koncom marca potopilo Nemecko ďalšie štyri obchodné lode, čím dohnal prezidenta Wilsona ku konečnému kroku. Vystúpil pred ľudí a vyzval k vyhláseniu vojny proti Nemecku. O štyri dni mu bolo vyhovené.
Na európskych bojiskách slúžilo vyše 2-milónov amerických vojakov, pričom prišlo o život približne 50.000 z nich.
