Dnešný deň v histórii – 3. mája sa narodil Niccolo Machiavelli, ktorý všetkým ukázal, že politika je zákerné a bezohľadné miesto

3. mája 1469 sa narodil taliansky filozof a spisovateľ Niccolo Machiavelli, celoživotný patriot a zástanca zjednoteného Talianska, ktorý sa stal jedným z otcov modernej politickej teórie.

Machavielli vstúpil do politických služieb vo svojej rodnej Florencii, keď mal 29 rokov. Preslávil sa predovšetkým ako minister obrany, pod ktorým Florencia politicky významne posilnila. Netrvalo dlho a ocitol sa na diplomatických misiách, počas ktorých sa stretol s takými osobnosťami ako bol francúzsky kráľ Ľudovít XII., Pápež Július II, či s cisárom svätej rímskej ríše Maximiliánom I. Najvzácnejším stretnutím pre Machavielliho však bolo to, na ktorom spoznal vojvodu Cesara Borgiu, z ktorého si bral neskôr príklad vo svojich dielach.

Jeho politická kariéra sa skončila, keď sa roku 1512 vo Florencii vrátili k moci Mediciovci a odstránili republikánske zriadenie. Machiavelliho dokonca obvinili z prípravy sprisahania, načas ho uväznili a vyhnali z Florencie. Potom žil na svojom majetku pri San Casciano a písal literatúru. Svojich politických ambícií sa nevzdal, ale tieto sa už nenaplnili – ani v roku 1527, keď bola republika znovu obnovená a Machiavelli náhle zomrel.

Machvielliho literárna tvorba

Vo svojej literárnej činnosti sa zaoberal najmä politikou. V diele Vladár (1513), ktoré neskôr Montesquieu nazval „politickou lekárňou“, zhŕňa svoje skúsenosti a dopĺňa ich historickými vedomosťami a úvahami o povahe ľudí.

Cieľ diela je poskytnúť kniežatám návod na to, ako vytvoriť vnútorne aj navonok silný štát. Na dosiahnutie tohto cieľa, ako tvrdí Machiavelli, si najskôr treba uvedomiť, že ľudí nemotivujú mravné normy alebo ideály, ale len materiálne záujmy (snaha hromadiť majetok), a že sú ľudia od prírody zlí, leniví a degenerujú, ak ich nič nenúti prekonávať tieto prirodzené vlastnosti. Politické usporiadanie štátu teda nie je ani dielo Božie, ani nestojí na nejakých prirodzených právach a politika silných nie je uskutočňovaním morálnych a právnych zásad, ale štát naopak tvorí egoistická sila silných.

Ďalej neemotívne vymenúva a hodnotí rozsah prostriedkov vládnutia (umenie vzbudzovať lásku, podvody, zákerné vraždy atď.). Z tohto hodnotenia mu vyplýva, že najlepšia forma (za daných podmienok) je neobmedzená diktatúra – dokonca celkom chápe vojvodu Cesara Borgiu, ktorý bežne vládol pomocou podvodu a vraždy.

Jeho názory na človeka pôsobia pomerne naturalisticky. Jeho názory na politiku možno jednoducho chápať ako ospravedlňovanie každého násilia, ak len prispieva k upevňovaniu štátu. Pojem ‚“machiavellizmus“‚ preto aj označuje používanie zákerných, bezohľadných spôsobov na dosiahnutie svojho cieľa, najmä v politike. Treba si však uvedomiť, že jeho názory vychádzajú z pomerne chaotických aj bezohľadných pomerov čias, v ktorých Machiavelli žil.

Zdroj