Podľa nemeckého matematika a astronóma Johannesa Keplera, považovaného za zakladateľa modernej vedy, bol 27. apríla 4977 pred n. l. stvorený vesmír. Kepler je známy najmä vďaka svojim teóriám vysvetľujúcim pohyb planét. Celý život bojoval s nepriazňou osudu. Musel čeliť osobným drámam, nepochopeniu súčasníkov pre jeho objavy, aj chudobe, no aj napriek tomu sa zapísal do dejín ako jeden z najväčších učencov a jeho dielo zmenilo svet.
Johannes Kepler sa narodil v roku 1571 v nemeckom meste Weil der Stadt. Študoval teológiu, filizofiu a matematiku na univerzite v Tüebingenu. Aj keď väčšina vtedajších vedcov nesúhlasila s Koperníkovou heliocentrickou teóriou a stále uznávala starú Ptolemaiovu teóriu (stred vesmíru je Zem), Kepler Koperníkovu teóriu študoval veľmi podrobne, nechal si ju inteligentne vysvetliť a uveril jej.
Po získaní titulu majstra slobodných umení odišiel z Tüebingenu a začal pracovať na akadémii v Štýrskom Hradci. Tam napísal svoju prvú vedeckú prácu, knihu o astronómii, Mysterium cosmographicum. Aj keď sa teória, ktorú v knihe podložil, neskôr ukázala ako nesprávna, krásne poukázala na jeho matematické schopnosti a originalitu myšlienok. Urobila dokonca taký dojem, že si ho slávny hvezdár Tycho Brahe pozval do Prahy, aby pre neho pracoval ako asistent v jeho observatóriu. Hlavným Keplerovým projektom vtedy bolo preskúmanie obežnej dráhy Marsu.
Keď Brahe zomrel, Kepler prevzal jeho prácu a zdedil rozsiahlu zbierku astronomických údajov, ktoré boli na oblohe sledovateľné voľným okom. Neskôr sa dozvedel o práci talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho, ktorý vynašiel ďalekohľad, pomocou ktorého objavil hory a krátery na mesiaci, najväčšie satelity Jupitera alebo fázy Venuše. Kepler si s Galileihom dopisoval a neskôr od neho získal svoj vlastný ďalekohľad, ktorému mierne vylepšil konštrukciu.
V roku 1609 vydal Kepler prvé dva zo svojich troch zákonov pohybu planét, podľa ktorých sa planéty okolo Slnka pohybujú v elipsách, a nie v kruhoch. Tiež zistil, že sa planéty zvyšujú svoju rýchlosť, keď sa blížia k Slnku a naopak spomaľujú, keď sa od neho odďaľujú. V roku 1619 vytvoril svoj tretí zákon, ktorý pomocou matematických princípov dáva do súvislosti čas, za ktorý planéte trvá obeh okolo Slnka, s priemernou vzdialenosťou planéty od Slnka.
Pokiaľ ide o Keplerov výpočet vzniku vesmíru, vedci v 20. storočí prišli na teóriu veľkého tresku, ktorá ukázala, že sa jeho výpočty mýlili približne o 13,7 miliardy