V roku 1952 bolo v Spojených štátoch hlásených 58.000 nových prípadov poliomyelitídy- infekčnej choroby vyvolávanej poliovírusom, ktorý ochromuje nervovú sústavu a spôsobuje obrnu. V tomto roku na ňu zomrelo viac než 3.000 detí. O rok neskôr, 26.marca 1953, americký výskumník Dr. Jonas Salk oznámil v národnej rozhlasovej show veľkú novinku. Tou bolo úspešné testovanie vakcíny proti tejto chorobe. Za nádejné odstránenie choroby, ktorá sa označuje ako „detská obrna“, pretože postihuje predovšetkým deti, bol Dr. Salk oslavovaný ako veľký lekár-dobrodinec svojej doby.
Choroba, ktorá ovplyvnila ľudstvo počas celej jej zaznamenanej histórie, napáda nervový systém a môže spôsobiť rôzne stupne paralýzy. Piolovírus sa veľmi ľahko prenáša a preto boli v prvých desaťročiach 20. storočia tieto epidémie bežnou vecou. Liečba sa v tých časoch riešila formou karantény a vážnym prípadom pomáhali k prežitiu neslávne známe „železné pľúca“.
Železné pľúca tvoril valec, v ktorom bol uzavretý trup chorého a vyčnievala iba hlava. Podtlakom vo valci sa hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po prerušení podtlaku. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu. V súčasnosti sa takéto respirátory už nepoužívajú.
Salkova vakcína
Dr. Salk sa narodil v New Yorku v roku 1914. Výskumu sa prvý krát venoval počas svojho štúdia na New York University a v časoch druhej svetovej vojny pomáhal pri vývoji vakcín proti chrípke. V roku 1947 sa stal vedúcim výskumného laboratória na Pittsburghskej univerzite. O rok neskôr mu bol udelený grant na štúdium vírusu detskej obrny a na vývoj možnej vakcíny.
Do roku 1950 sa mu podarilo vynájsť prvú verziu svojej vakcíny. Svoje prvé pokusy uskutočnil na bývalých pacientoch, na sebe a svojej rodine. V roku 1954 sa začali klinické skúšky s použitím jeho vakcíny a placeba na takmer dvoch miliónoch školákov. V roku 1955 bolo oznámené, že vakcína je účinná a bezpečná.
Detská obrna
Detská obrna je akútne infekčné ochorenie, ktoré pri typickom priebehu vyvoláva chabé obrny kostrového svalstva, najčastejšie dolných končatín. Počas rekonvalescencie sa môžu niektoré paralýzy zlepšiť. Ale paralýzy, ktoré pretrvávajú viac ako 60 dní ostávajú s vysokou pravdepodobnosťou trvalé.
Pred zavedením očkovania sa smrtnosť ochorenia pohybovala od 5-14% chorých a rovnako toľko chorých malo trvalé následky po prekonaní v podobe ochrnutia končatín. Základné očkovanie sa vykonáva u detí od prvého dňa 10. týždňa tromi dávkami vakcíny. Následne sa preočkováva v 6. a 13. roku života.
Výskyt detskej obrny nebol na Slovensku zaznamenaný od r.1960.