Šesť rokov dozadu, 25. apríla 2015, postihlo Nepál ničivé zemetrasenie o sile 7,8 stupňa a nasledovalo druhou, menej devastujúcou, vlnou o sile 7,3 stupňa. Obe nešťastia si vyžiadali takmer 9000 mŕtvych a minimálne 22000 zranených. Zasiahnutých bolo osem miliónov osôb a pól milióna domov sa ocitlo v troskách. Neskoršie otrasy si vyžiadali obete aj v Indii a čínskej oblasti Tibetu. Odhadnuté škody vo výške 6,6 miliardy dolárov robia z udalosti najničivejšiu svetovú katastrofu roku 2015.
„Zemetrasenie bolo dlhé, trvalo asi minútu. Báli sme sa, že sa budova zrúti, ale vydržala. Vonku sme videli obrovský mrak prachu zo zrútených budov, nefungovali telefóny, veľké budovy stáli, malé sa zrútili a ľudia na uliciach boli v totálnom šoku.“ Takto popisuje vtedajšie udalosti veľvyslankyňa Európskej únie, Rinsje Teerinková.
Pripomenula, že posledné veľké zemetrasenie bolo v Nepále v roku 1934. „Deje sa to zhruba každých 80 rokov, takže sme na to boli mentálne tak nejak nachystaní. Zistili sme však, že na podobné veci sa človek tak úplne pripraviť nemôže.“
Otrasy, ktorých epicentrum ležalo severozápadne od nepálskej metropole Káthmándú, boli najväčšou prírodnou katastrofou za posledných 80 rokov. Pri zvládnutí situácie pomáhalo okrem nepálskej armády aj cez 4000 záchranárov z 34 krajín.
Záchranári sa v hornatom Nepále stretali s náročným terénom a do množstva odľahlých oblastí sa pomoc dostávala po otrasoch len veľmi pomaly. Nepálska vláda priznala, že urobila v reakcii na katastrofu veľa chýb. Nervozitu obyvateľov zvyšovali po aprílovom zemetrasení tiež následné otrasy, ktoré dlho nútili ľudí prespávať pod šírim nebom.
Otrasy pôdy spustili v oblasti najvyššej hory sveta Mount Everest aj niekoľko lavín, pri ktorých zahynulo najmenej 19 ľudí. Ďalšie lavíny znemožnili šerpom spriechodniť cestu vedúcu na vrchol a preto museli byť všetky jarné expedície v Nepále zrušené.
Príjmy od zahraničných návštevníkov predstavujú v tejto zemi významné percento HDP – peniaze z turistiky tvoria asi pätinu príjmov zahraničného obchodu Nepálu. Podľa vládnych činiteľov tak po zemetrasení vzrástol počet ľudí žijúcich v chudobe o 700 tisíc.
