24. marca 1999 začína Severoatlantická aliancia (NATO) letecké útoky proti bývalej Juhoslávii bombardovaním srbských vojenským pozíciám v Kosove. Bombardovanie bolo odpoveďou na etnické čistky, ktoré 20. marca zahájili srbské sily proti kosovským Albáncom.
Humanitárne bombardovanie je pojem používaný kritikmi tejto vojny ako ironický oxymorón, keď sa NATO pomocou leteckých útokov snažilo ochrániť obyvateľov Kosova.
Slobodan Miloševič
V čase, keď v roku 1913 získalo Srbsko kontrolu nad Kosovom, dominovali v ňom prevažne etnickí Albánci. V roku 1918 sa stalo Kosovo oficiálne časťou Srbska a bolo tomu tak aj po tom, čo komunistický vodca Josif Broz Tito v roku 1945 založil Juhoslovanskú federatívnu ľudovú republiku, ktorá zahŕňala balkánske štáty Srbsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Slovinsko a Macedónsko. V roku 1974 sa poddal kosovským požiadavkám a uznal Kosovo ako nezávislý štát.
Srbom s autonómiou Kosova nesúhlasili, čoho sa chytil muž menom Slobodan Miloševič. Po tom ako 24. septembra 1986 vydala Srbská akadémia vied „Memorandum o aktuálnej spoločenskej situácii“ v ktorej označila situáciu Srbov v Kosove za kultúrnu genocídu, Miloševič od jari 1987 v záujme udržania si moci vsadil na nacionalizmus. V tomto roku bol zvolený do čela komunistickej strany s prísľubom obnovenia nadvlády na Kosovom. O 2 roky neskôr sa stal prezidentom Srbska. Jeho popularita dosiahla vrchol a v roku 1990 vyslal vojakov, aby rozpustili kosovskú vládu.
Srbský nacionalizmus medzitým viedol k rozpadu juhoslovanskej federácie. 28. júna 1991 začala juhoslovanská armáda s vojenskými akciami proti Slovinsku, ktoré krátko predtým vyhlásilo nezávislosť. V roku 1992 sa balkánska kríza zmenila na občiansku vojnu, ktorej boli súčasťou aj Chorvátsko a Bosna a Hercegovina. Vtedy vznikol nový juhoslovanský štát, ktorý pozostával iba zo Srbska, Čiernej Hory a Kosova, ktoré viedlo násilný odpor proti vláde Srbska.
Vojna v Kosove
Boje prebiehali medzi silami Juhoslovanskej zväzovej republiky, ktoré Kosovo kontrolovali pred vojnou a povstaleckou skupinou kosovských Albáncov známou ako Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK).
V roku 1997 UÇK získala veľké množstvo zbraní vďaka ich pašovaniu z Albánska a po povstaní z vyplienených policajných a armádnych budov v krajine. V roku 1998 UÇK začala útoky proti juhoslovanským úradom v Kosove, čo viedlo k zvýšeniu prítomnosti srbských polovojenských a pravidelných síl, ktoré začali kampaň na odplatu proti UÇK. V tom čase bolo zabitých desiatky civilistov a počet členov UÇK dramaticky vzrástol. Srbské jednotky vyhnali z domovov tisíce etnických Albáncov a boli obvinení z vraždenia kosovských civilistov.
Humanitárne bombardovanie
V októbri NATO pohrozilo Srbsku leteckými útokmi, preto sa Miloševičova ofenzíva zmiernila. Boje sa však čoskoro obnovili. Mierové rozhovory medzi kosovskými Albáncami a Srbmi sa vo februári 1999 skončili neúspechom. Ďalšie marcové mierové rozhovory taktiež nevyšli, nakoľko srbská delegácia odmietla podpísať dohodu požadujúcu kosovskú autonómiu a nasadenie vojsk NATO na vynútenie jej dodržania. O dva dni neskôr začala srbská armáda v Kosove novú ofenzívu, čím sa začali letecké útoky NATO.
Okrem srbských vojenských pozícií sa letecká kampaň NATO zamerala na budovy srbskej vlády a infraštruktúru krajiny v snahe destabilizovať Miloševičov režim. Bombardovanie a pokračujúce srbské útoky vyhnali státisíce kosovských Albáncov do susedného Albánska, Macedónska a Čiernej Hory. 10. júna sa bombardovanie NATO skončilo, keď Srbsko súhlasilo s mierovou dohodou požadujúcou stiahnutie srbských síl z Kosova a ich nahradenie mierovými jednotkami NATO.
