2. apríla roku 2005 zomrel Ján Pavol II – pápež, teológ, intelektuál, básnik, dramatik, profesionálny filozof vyškolený vo fenomenologickej tradícii, ktorá sa snažila pokresťančiť existencializmus; na druhej strane zbožný človek milujúci kultúru ľudového katolicizmu, kostoly, zázraky, púte, svätých, ruženec a Matku Božiu.
Život Jána Pavla II.
Ján Pavol II, vlastným menom Karol Wojtyła sa narodil vo Wadowiciach v južnom Poľsku ako syn bývalého dôstojníka habsburskej armády Karola Wojtyłu a Emilie. Pokrstený bol 20. júna 1920.
Štúdium na vysokej škole začal v októbri 1938. Za obor si vybral polonistiku – obor zaoberajúci sa jazykom, históriou a kultúrou poľského národa, na Filozofickej fakulte Jagelonskej univerzity v Krakove. Vojna však čoskoro Karolovi zobrala možnosť študovať.
Na začiatkoch II. svetovej vojny sa Karol spojil s podzemnou organizáciou Unia, ktorá bola zviazaná s katolíckym prostredím, a ktorá sa okrem iného snažila chrániť ohrozených Židov. V roku 1943 vstúpil do tajného Metropolitného duchovného seminára v Krakove a začal tiež podzemné štúdiá na Teologickej fakulte Jagelovskej univerzity. Za kňaza bol vysvätený 1. novembra 1946.
V auguste 1978, po smrti pápeža Pavla VI., sa Karol Wojtyła zúčastnil na konkláve, ktoré zvolilo kardinála Lucianiho, za pápeža Jána Pavla I. Ten však po 33 dňoch vo funkcii zomrel a konkláve sa muselo opakovať. Stáli v ňom proti sebe dvaja silný kandidáti – Giuseppe kardinál Siriho a Giovanni kardinál Benelliho. Karol bol zvolený za kompromisného kandidáta.
S veľkým prekvapením vyhral práve Karol, ktorý sa tak stal po 455 rokoch od smrti Hadriána VI. prvým netalianskym pápežom, a vôbec prvým slovanom v tejto pozícii. Zvolil si meno Ján Pavol II., na počesť svojho predchodcu Jána Pavla I..
Atentát na pápeža
13. mája 1981, bol naňho na Námestí sv. Petra vo Vatikáne spáchaný atentát. Tento dátum sa symbolicky zhodoval s výročím zjavenia Panny Márie vo Fatime.
Kto stál v pozadí tohto atentátu bolo neznáme až do marca 2005, keď dokumenty pochádzajúce z bývalého Sovietskeho zväzu preukázali zodpovednosť KGB. Vlastný motív tohto činu je sporný. Sovieti sa možno obávali, že poľský pápež by mohol mať zlý vplyv na stabilitu východoeurópskych satelitov, najmä na Poľsko. Samotný Ağca nikdy neprezradil pravdu o podnete na jeho pokus o atentát. Ktokoľvek si tento čin objednal, predpokladá sa, že Ağca, vynikajúci strelec, by zabil pápeža, ak by nezasiahla vyššia moc a dve strely neminuli cieľ.
Dva dni po Vianociach v roku 1983 Ján Pavol II. navštívil svojho atentátnika vo väzení. Obidvaja spolu chvíľku hovorili osamote. Ján Pavol II. na margo toho povedal: „O čom sme hovorili, ostane tajomstvom medzi nami. Hovoril som s ním ako brat, ktorý mu odpustil, a ktorý mu úplne dôveruje.“
31. marca 2005 mal pápež „veľmi vysokú horúčku, v dôsledku infekcie močových ciest. Odmietol však prevoz do nemocnice, zrejme pre jeho prianie zomrieť vo Vatikáne. Tisícky ľudí sa zhromaždili vo Vatikáne, zaplnili Námestie svätého Petra a dva dni sa modlili za jeho zdravie. Zomrel o 21:37 2. apríla 2005.
Ján Pavol II. bol na Petrovom stolci 26 rokov a stal sa tak nielen jedným z najdlhšie slúžiacich pápežov, ale i pápežom celej jednej generácie.
