Ľudia v oklieštenom Československu mali v tej dobe od rána uši prilepené k rádiu. Práve z rozhlasového vysielania sa už predtým dozvedeli, že pár minút po poludní 14. marca schválili poslanci slovenského snemu skoro všetkými hlasmi odtrhnutie od Československa a vyhlásenie samostatného Slovenského štátu na čele s Jozefom Tisom.
Ľudia tiež vedeli, že prezident Emil Hácha odišiel s ministrom zahraničia Františkom Chvalkovským zvláštnym vlakom do Berlína za Adolfom Hitlerom. Nikto však netušil, že práve nočné jednanie zo 14. na 15. marca sa stane prológom k tragickému vývoju v nasledujúcich šiestich rokoch.
Netušil to ani samotný Hácha, keď odchádzal z berlínskeho hotelu Adlon k Hitlerovi do ríšskeho kancelárstva. Prichádzal s predstavou, že bude s vodcom Nemecka predovšetkým riešiť otázku Slovenska. Domnieval sa, že český národ získa akúsi obdobnú relatívnu samostatnosť.
Počas stretnutia s českým prezidentom, s človekom, ktorý bol považovaný za slabého a možno dokonca senilného, hrozil Hitler bombovým útokom na pražskú metropolu, pokiaľ by nezískal od Háchu voľný priechod nemeckých jednotiek cez ich hranice. Čo žiadal, to aj dostal. V ten istý deň vstúpili nemecké jednotky do Čiech a Moravy, pričom im nebol kladený žiadny odpor.
O Československu bez Československa
Všetko sa začalo už 30. septembra 1938, keď podpísal Adolf Hitler, Benito Mussolini, francúzsky premiér Eduard Daladier a britský premiér Neville Chamberlain, Mníchovskú dohodu. Práve tá spečatila osud Československa a prakticky ho odovzdala do nemeckých rúk.
Čechy a Morava prišli takmer o 30% svojho územia, na ktorom žilo dovtedy 34% obyvateľstva. Nová hranica znefunkčnila obranný systém, preťala dôležité tepny, pripravila národ o 2/3 ťažby svojho uhlia, 70% výroby elektriny, oceliarsky, textilný a chemický priemysel. Bez týchto zdrojov ostal český národ zraniteľný voči nemeckej nadvláde. Následkom Mníchovskej dohody sa potom 5. októbra 1938 vzdal svojho úradu vtedajší Československý prezident Edvard Beneš.
Mníchovský pakt, ktorý mal podľa britského premiéra Nevilla Chamberlaina zakúpiť „mier v našej dobe,“ bol vlastne iba Hitlerovým vyjednávacím trikom, ktorý len dočasne oddialil Fuhrerovu túžbu po krvi a zemi.
