Stará mama ju volala Madla, mama zase Madlen, ale najčastejšie ju nazývali Madlenka. Reč je o Márii Jane Korbelovej, ktorá sa narodila 15. mája 1937, no skôr ju budete poznať pod menom – Madelaine Albrightová. Diplomatka, ktorá sa ako prvá žena stala americkou ministerkou zahraničia. A to aj napriek tomu, že pochádzala z Československa, odkiaľ musela ako dieťa dvakrát utiecť – pred nacistami aj komunistami.
Mária sa narodila v pražskej židovskej rodine. Bola však pokrstená a vychovávaná ako katolíčka a o svojom židovskom pôvode sa, podľa nej, dozvedela až keď The Washington Post publikoval reportáž, v ktorej bolo spomenuté, že jej prarodičia a niekoľkí príbuzní sa stali obeťami holokaustu.
Hneď po Hitlerovej okupácii zvyšku Česka v marci 1939 sa jej otcovi, diplomatovi Josefovi Korbelovi, podarilo aj s celou rodinou utiecť do Londýna, kde v suterénnom byte zažili nemecké bombardovanie. „Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si, “ spomína Madeleine.
Po vojne sa Korbelovci vrátili do Česko-Slovenska, ktoré vzápätí po komunistickom prevrate v roku 1948 opustili a usadili sa v Spojených štátoch v Colorade. Po absolvovaní Wellesley College sa Madeleine vydala a zapísala na postgraduálne štúdium na newyorskej Kolumbijskej univerzite. Počas prípravy na doktorát, ktorý získala v roku 1976 bol jej konzultant poľský rodák Zbigniew Brzezinski, ktorý patril k zarytým zástancom boja proti sovietskemu komunizmu počas studenej vojny. Nasledujúce dva roky pracovala pre demokratického senátora za štát Maine, Edmunda Muskieho.
Keď do administratívy Bieleho domu po víťazstve Jimmyho Cartera nastúpil Brzezinski, zobral ju so sebou. Mala na starosti vzťahy s Kongresom a robila sprostredkovateľku medzi Radou pre národnú bezpečnosť (NSC) a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré riadil Muskie.
deV roku 1992 ju Antony Lake, poradca Billa Clintona pre otázky zahraničnej politiky, pozval do volebnej kampane. Na Clintona spravila dobrý dojem a ten ju po voľbách vymenoval za veľvyslankyňu USA pri OSN. Hneď nato ju vymenoval aj za vedúcu štábu pre spoluprácu s NSC. V týchto funkciách sa jej podarilo vybojovať rovnocenné miesto vo vláde s právom zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach NSC. Získala veľký vplyv na rozhodovanie o zahraničnej politike s ambíciou v nasledujúcom volebnom období uchádzať sa o post ministerky zahraničných vecí. Nakoniec ju Bill Clinton 5. decembra 1996 na to miesto navrhol a Madeleine Albrightová ho ihneď prijala. Senát ju schválil jednomyseľne.