Otto Adolf Eichmann bol hlavný vykonávateľ nacistického „plánu konečného riešenia“, čo znamenalo, že organizoval transporty židovského obyvateľstva do táborov smrti. Eichmann mal teda na rukách smrť miliónov ľudí (veľká časť židovského pôvodu). Židovský štát Izrael sa ho roky roky po vojne pokúšal nájsť, až sa mu to podarilo v Argentíne.
Eichmann sa po porážke Nemecka skrýval u františkánov a cestu do Južnej Ameriky uskutočnil vďaka pomoci jeho starých kamarátov z dolnosaského mesta Celle. Argentína si počas druhej svetovej vojny zachovala neutralitu, čo podporovala aj jej široká verejnosť. Avšak treba podotknúť, že vtedajší, nie veľmi politický silný, prezident Ramón Castillo sa síce snažil hrať na neutrálny národ, no jeho ľudia obchádzali diplomatické kanály a vyhľadávali priamy kontakt s Berlínom.
Život v Argentíne
Eichmannovi sa obozretne zašifrovanými inzerátmi v tlači podarilo nadviazať styk s organizáciou bývalých príslušníkov jednotiek SS. Po príchode do Argentíny v roku 1950 vystupoval pod menom Ricardo Klement. Jeho manželka, pôvodom z Česka, Vera Lieblová, za ním prišla o dva roku neskôr spolu s ich dvoma deťmi.
Život Eichmanna v Argentíne bol veľkým paradoxom. Na jednej strane sa už koncom 50. rokov nesnažil skrývať svoju pravú identitu, na strane druhej, počas neskoršieho výsluchu, priznal, že sa po celú dobu obával pomsty, či zatknutia.
Prohitlerovské názory pritom neskôr vyjadroval v miestnych nacistických novinách a svoje deti zapísal na školu známu propagovaním nacizmu a antisemitizmu. Je teda veľmi zvláštne, prečo nebol Eichmann opatrnejší vo svojich výrokoch a názoroch, keď si chcel zároveň zachovať anonymitu a bezpečnosť.
Na konci 50. rokov ho v Argentíne vypátrala izraelská tajná služba Mosad, ktorá plánovala jeho únos do Izraela. Viacerí agenti Mosadu prileteli do Argentíny, pod falošnými menami, začiatkom mája 1960. Eichmanna našli žiť na predmestí Buenos Aires.
Keď nadišiel ten správny čas, agenti Mosadu pod vedením Rafi Eitana večer 11. mája 1960 Eichmanna uniesli. Jeho prvé slová po zajatí boli: „Viem, že ste Izraelci, viem, že som v rukách Židov“. Eichmanna držali niekoľko dní, pretože Mosad údajne vypátral aj Anjela Smrti z Osvienčimu, beštiálneho doktora Jozefa Mengeleho a Mosad chcel dostať aj jeho. Nakoniec sa však šéf Mosadu rozhodol, že Mengeleho nechajú tak, pretože spojiť tieto dva únosy by bolo až priveľmi riskantné.
Súdny proces
Súd sa začal 11. apríla 1961. Právnym základom na obvinenia proti Eichmannovi bol zákon o trestaní nacistov a nacistických spolupracovníkov z roku 1950. Tento zákon umožňoval izraelským súdom trestať nacistických zločincov za ich ohavné činy proti židom počas druhej svetovej vojny.
Izraelský generálny prokurátor Gideon Hausner podpísal Eichmannovu obžalobu v 15-tich bodoch vrátane zločinov proti židovskému ľudu a zločinov proti ľudskosti. Bol tiež obvinený z členstva v jednotkách Storm Troopers (SA), Bezpečnostnej služby (SD), a Gestapa, ktoré boli v roku 1946 vyhlásené za zločinecké organizácie na základe konečného verdiktu Norimberského procesu.
Eichmann bol uznaný vinným vo všetkých bodoch a odsúdený na trest smrti.