Čínska okupácia Tibetu sa začala v októbri 1950, keď na popud komunistického vodcu Mao Ce-tunga vtrhli do krajiny jednotky jej Ľudovej oslobodzujúcej armády. Bolo to necelý rok po tom, čo komunisti získali úplnú moc nad pevninskou Čínou. Podľa Dalajlámovho vyjadrenia si následne obyvatelia Tibetu prešli „nevyjadriteľným utrpením a deštrukciou,“ alebo doslova „peklom na zemi.“ 10. marca 1959 sa však spojili a začali vzburu tým, že obkľúčili letný palác ich vrchného duchovného a politického predstaviteľa, Dalajlámu.
Pozvanie na čaj
Vo februári 1959 pozvali čínske úrady Dalajlámu na zahliadnutie divadelného predstavenia a oficálny čas do Juthongu, čínskej vojenskej základne, ktorá sídlila na okraji mesta Lhasa. Na predstavenie sa mal dostaviť bez jeho osobnej stráže, čo vyvolalo vlnu podozrení a nedôvery.
Už chvíľu pred tým totiž začali kolovať príbehy, že v rukách Číňanov zmizlo niekoľko vodcov khampských lámov, tibetských partizánov skrytých v horách. Podobný osud čakali tibeťania aj pri Dalajlámovi, aj keď sa dôkazy o jeho plánovalom únose nikdy neobjavili. 10. marca teda 30.000 verných tibeťanov obkľúčilo palác Norbulinka a zabránilo mu prijať toto pozvanie.
Dalajláma sa snažil celú situáciu upokojiť, aby zabránil násiliu z čínskej strany. Medzi tým však už začali povstalci zhromažďovať všetky dostupné zbrane, a budovali okolo Norbulinky obranný val. 17. marca namierila Čína na palác svoje delostrelectvo a začala obstreľovať niektoré oblasti v okolí Lhasy. Dalajláma tak so svojou rodinou ušiel a požiadal o politický azyl v susednej Indii.
Dva dni na to začali číňania obstreľovať Norbulinku, Potálu a ďalšie významné miesta, čím vyvraždili desaťtísíce mužov, žien a detí, ktoré tam ešte stále táborili. Vďaka početnej presile a nedostatku zbraní bolo toto povstanie veľmi ľahko potlačené. Pri Tibetskom národnom povstaní celkovo zahynulo až 87.000 tibeťanov.
Číňania sa o Dalajlámovom úteku dozvedeli až o tri dni neskôr, čo opustil Lhasu. Vyslali tak vojsko a letectvo, aby po ňom začali pátrať, avšak bez úspechu. Do konca roku 1959 vstúpilo do Indie až 7.000 utečencov, čo spôsobilo veľké napätie v čínsko-indických vzťahoch. V priebehu roku 1959 utieklo z Tibetu približne 60-90.000 tibeťanov.
