Aj žuvačka z brezovej kôry stará 5 700 rokov môže obsahovať zaujímavé podrobnosti o jej vtedajšej majiteľke. A vedci sa vďaka tejto žuvačke dozvedeli niekoľko informácii o Dánke z doby kamennej, ktorá ju vtedy žula.
Keďže ju našli veľmi zachovalú, dokázali z nej zistiť farbu pletí, vlasov a očí ako aj zdravie zubov či to, ako sa dievčina stravovala. 3 700 rokov pred Kristom mala jej majiteľka tmavú farbu pleti, tmavé vlasy a modré oči. Žila na ostrove Lolland v okolí miesta zvaného Syltholm.
Celé tie tisícročia bola žuvačka v bahne, čo jej pomohlo zachovať sa v tak dobrom stave. Vedcom sa podarilo odhaliť celý genóm, ako aj to, ako sa dievča stravovalo. Mala laktózovú intoleranciu a preferovala iné jedlo ako jedli iní ľudia v danej dobe. Okrem iného ju trápila vírusová infekcia, akú má dnes viacero ľudí.
„Je úžasné, že sme získali kompletný ľudský genóm z niečoho iného ako z kosti. Navyše sme získali DNA z orálnych mikróbov a niekoľko dôležitých patogénov, čo z tohto nálezu robí veľmi cenný zdroj starodávnej DNA,“ povedal docent Hannes Schroeder z Kodanskej univerzity.
Zaujímavé je, že dievča, ktoré nazvali Lola, malo tmavú pokožku aj napriek tomu, že žilo na severe Európy. Naznačuje to aj to, že svetlá pokožka u severoeurópanov sa vyvinula oveľa neskôr. Podľa vedcov žula Lola túto žuvačku možno preto, že tým chcela zmierniť bolesť zubov alebo to robila iba tak.
Z DNA sa podarilo zistiť, že dievčina si rada a často dopriala lieskové orechy a tiež divé kačice. Žila v oblasti, kde bolo v tej dobe veľmi veľa lovcov a poľnohospodárov. Zatiaľ čo iní jedli v tej dobe najmä plodiny, Lola sa stravovala takto, a to aj vzhľadom na jej intoleranciu.
