10 divokých náhod, ktoré sa skutočne stali

3119

Náhody sú úplne normálnou a očakávanou súčasťou života – zvyčajne nie sú ničím iným ako nesúvisiacimi udalosťami, ktoré si ľudské mozgy spájajú dokopy, pretože sú nastavené tak, aby videli vzory, aj keď v nich nič nie je. Niektoré náhody sú však také bizarné, že ich nemôžeme jednoducho prijať ako bežnú vec. Pozrime sa na niektoré z najdivokejších náhod, ktoré sa kedy skutočne stali.

Najčudnejšia dvojitá tragédia všetkých čias

Na internete koluje bizarnejšia verzia tohto príbehu. Podľa tejto verzie Erskina Lawrencea Ebbina zrazil a zabil ten istý taxík s tým istým vodičom a spolujazdcom, ktorý presne o rok neskôr na tom istom mieste zrazil a zabil jeho brata dvojča Nevilla. Nie všetko z toho je pravda. Ale je to dosť blízko. Erskine a Neville neboli dvojčatá, ale obaja mali 17 rokov, keď zahynuli pri nehodách, ktoré sa týkali toho istého taxíka s tým istým vodičom a spolujazdcom, na tej istej ulici.

yellow taxi cab on road during night time
Photo by Fotis Fotopoulos on Unsplash

Jediný muž, ktorý prežil atómový útok dvakrát

Tsutomu Yamaguchi, japonský inžinier, má pozoruhodné vyznamenanie – je jedinou oficiálne uznanou osobou, ktorá prežila obe atómové útoky počas druhej svetovej vojny. Dňa 6. augusta 1945 bol v meste Hirošima na pracovnej ceste, keď bola americkým lietadlom B-29 zhodená prvá atómová bomba. Utrpel zranenia, ale podarilo sa mu uniknúť z bezprostrednej zóny výbuchu, hoci desaťtisíce ďalších ľudí v oblasti sa vyparili alebo utrpeli mučivú smrť v dôsledku zranení alebo otravy radiáciou.

silhouette of mountain during sunset
Photo by Oscar Ävalos on Unsplash

Napriek zraneniam sa Yamaguchi vrátil do svojho rodného mesta Nagasaki, kam prišiel práve včas na druhý atómový útok 9. augusta 1945. Prežil aj túto druhú ničivú udalosť. Neskôr v živote sa stal otvoreným zástancom jadrového odzbrojenia a podelil sa o svoje priame skúsenosti, aby zdôraznil hrôzy jadrovej vojny.

Lincolna zachránil Booth

13. apríla 1865, niekoľko dní po tom, čo Robert E. Lee kapituloval so svojou armádou Severnej Virgínie v Appomattox Court House, čím sa fakticky skončila americká občianska vojna, zavraždil slávny divadelný herec John Wilkes Booth prezidenta Abrahama Lincolna vo Washingtone, D.C., počas sledovania divadelnej hry. Bol to tragický koniec tragickej kapitoly dejín USA. Je to však aj bizarné, keďže rok alebo dva predtým (svedectvá sa rozchádzajú) Johnov brat zachránil Abrahámovho syna.

man in robe statue in grayscale photography
Photo by Clark Van Der Beken on Unsplash

Incident sa odohral na vlakovom nástupišti v Jersey City v roku 1863 alebo 1864, keď Robert Todd Lincoln – v tom čase mladý právnik – stratil stabilitu, zakopol a spadol na koľaje. Skôr než stihol ktokoľvek zareagovať, Edwin Booth, ktorý bol náhodou nablízku, ho pohotovo odtiahol od okraja, čím zabránil potenciálne smrteľnej nehode. Ďalšia bizarná zaujímavosť: Booth náhodou cestoval s Johnom T. Fordom, majiteľom – Fordovho divadla, kde bol smrteľne postrelený prezident Lincoln.

9. november v Nemecku

9. november, ktorý sa často označuje ako „osudový deň“, sa stal dejiskom viacerých kľúčových udalostí v nemeckej histórii. Dňa 9. novembra 1918, na konci prvej svetovej vojny, bol cisár Wilhelm II. donútený víťaznými mocnosťami Spojencov abdikovať na trón, čo znamenalo začiatok medzivojnového obdobia Výmarskej republiky v Nemecku.

grayscale photography of man inside concrete room
Photo by Alessandro Bellone on Unsplash

Dňa 9. novembra 1938, počas tzv. krištáľovej noci, vypukli v nacistickom Nemecku násilné protižidovské pogromy. Židovské domy, podniky a synagógy boli demolované a ničené a mnoho Židov bolo zatknutých, zranených alebo zabitých. Táto brutálna udalosť znamenala strašnú eskaláciu antisemitskej politiky a pripravila pôdu pre holokaust. 9. novembra 1989 padol Berlínsky múr, čo symbolizovalo koniec studenej vojny a zjednotenie Nemecka.

Úžasný život Stephena Hawkinga

8. januára 1942 sa v anglickom Oxforde narodil budúci fyzik Stephen Hawking. 8. január bol však významný aj pre iného kozmológa, ktorý zmenil svet – taliansky polyhistor Galilei, ktorý bol priekopníkom modernej vedy, zomrel 8. januára 1642, teda presne 300 rokov pred Hawkingovým narodením. Tým to však nekončí. Stephen Hawking zomrel 14. marca 2018. No ani 14. marec nie je obyčajný deň. Je to deň narodenia ďalšieho vedeckého velikána, Alberta Einsteina, ktorého prelomové teórie relativity zmenili naše chápanie vesmíru a pripravili pôdu pre Hawkingove vlastné objavy, najmä tie, ktoré sa točia okolo čiernych dier, singularít a povahy času.

De Antwoorden Op De Grote Vragen by Stephen Hawking book
Photo by Sven Brandsma on Unsplash

Zdroj

Michaela Hric
Ahoj, volám sa Michaela. Veľmi rada čítam, cestujem, varím, no a samozrejme píšem. Prajem príjemné čítanie :)
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre