Nedávna štúdia ukázala, že väčšina ľudí by radšej prenechala dôležité finančné rozhodnutia umelej inteligencii (UI) ako ľuďom. A to aj napriek tomu, že sa cítia šťastnejší, keď sú pri kormidle ľudia. Tento paradox vyvoláva otázky o našom vzťahu k technológiám, najmä keď sa pri rozhodovaní v rôznych oblastiach čoraz viac spoliehame na umelú inteligenciu.
Umelá inteligencia je schopnosť digitálneho zariadenia vykonávať úlohy, ktoré bežne spájame s inteligentnými bytosťami. Donedávna sa využívala najmä v podobe vyhľadávača, rozpoznávania hlasu, lekárskej diagnostiky alebo chatbotov. Dnes sa však jej pôsobnosť rozrastá do doposiaľ nepoznaných šírok.
Až 64% zúčastnených vyjadrilo, že pri určovaní svojho zárobku za splnenie konkrétnych úloh uprednostňuje algoritmy. Zaujímavé je, že účastníci neboli motivovaní len vlastným záujmom. Záležalo im aj na spravodlivosti, čo naznačuje, že zmysel pre spravodlivosť je v rozhodovacích scenároch kľúčový. V prípade zapojenia umelej inteligencie boli účastníci ochotní prehliadnuť určitý nesúlad s ich osobnými záujmami za predpokladu, že budú dodržané určité zásady spravodlivosti. Ak sa však rozhodnutie UI odchýlilo od uznávaných noriem spravodlivosti, reakcie boli negatívne.
Napriek tendencii uprednostňovať umelú inteligenciu účastníci uvádzali vyššiu úroveň spokojnosti s rozhodnutiami, ktoré robia ľudia. To zdôrazňuje osobitnú potrebu ľudského prístupu. Bez ohľadu na to, ako „spravodlivé“ alebo „správne“ sa zdalo rozhodnutie UI, ľudia stále uprednostňovali ľudský úsudok.
Wolfgang Luhan, profesor behaviorálnej ekonómie na univerzite v Portsmouthe, zdôraznil, že ľudia vnímajú umelú inteligenciu ako nezaujatú, efektívnu a schopnú odôvodniť svoje rozhodnutia. Toto vnímanie, bez ohľadu na to, či je podložené realitou alebo nie, formuje naše prijímanie UI v rozhodovacích úlohách. Luhan poznamenáva, že transparentnosť a zodpovednosť, ktoré sú vlastné algoritmickým procesom, sú kľúčové pri riešení morálnych problémov.
Autori štúdie tvrdia, že spravodlivosť ako sociálny konštrukt sa opiera o spoločné definície. To vedie ľudí k presvedčeniu, že algoritmy môžu byť lepšie vybavené na určenie toho, čo je spravodlivé, v porovnaní s ľudským rozhodovaním. Táto predstava je obzvlášť dôležitá, keďže spoločnosť sa pri významných rozhodnutiach čoraz viac obracia na umelú inteligenciu.
Vzhľadom na rastúce obavy z dôsledkov umelej inteligencie je mimoriadne dôležité pochopiť, ako verejnosť vníma algoritmické rozhodnutia. Aj preto odborníci uskutočnili výskum s dvoma cieľmi. Prvým bolo zistiť, či by jednotlivci, ktorých sa daný problém týka, uprednostňovali, aby za nich rozhodovali ľudia alebo počítače. Druhým cieľom bolo zistiť ich reakcie po tom, čo zistia, kto za nich rozhodol.
Štúdia sa zamerala najmä na rozhodnutia o prerozdeľovaní financií, kritickú tému v politike a ekonomike. Rozhodnutia sú v tomto smere často zakorenené v morálnych úvahách a chýbajú akékoľvek objektívne „správne“ odpovede. Experiment sa uskutočnil online a zahŕňal rozhodovanie ľudí aj umelej inteligencie, pričom prerozdeľovali zárobky medzi dvoch hráčov. Pozoruhodné je, že hoci výsledky neboli v súlade s individuálnymi preferenciami, vedomie, že rozhodnutie určila umelá inteligencia uľahčilo ich prijatie.
Zistenia výskumníkov napokon poukazujú na významný posun v tom, ako by spoločnosť mohla v budúcnosti prijať rozhodovanie založené na umelej inteligencii. Napriek počiatočným obavám výsledky naznačujú otvorenosť voči algoritmom, najmä v kontexte spravodlivosti a etiky. Ich optimizmus poukazuje na budúcnosť, v ktorej umelá inteligencia nielen pomáha, ale sa aj prispôsobuje preferenciám. Ide o pozoruhodný vývoj v našom prístupe k rozhodovaniu v modernej dobe.
