Diane Arbus bola americká umelkyňa známa pre svoje intímne čiernobiele portréty. Ako prvá ženská fotografka svojej generácie, Arbus vyfotila mnoho ľudí žijúcich na okraji spoločnosti.
Trpaslíci, nudisti, transvestiti, jednovaječné dvojčatá, vyzerajúce ako z hororového filmu, boli v tom čase opakom všetkého diskrétneho a boli vnímané ako provokácia. Na jej fotografiách sú však títo ľudia predmetom fascinácie, ich odlišnosť je zdôrazňovaná bleskom, ostrým kontrastom a dramatickou kompozíciou. Aj napriek tomu, že mnohí by práve pre tieto veci fotografie odsúdili, sú to jednoznačne jedny z najsilnejších portrétov aké boli kedy vyfotené.
Narodila sa ako Diane Nemerov 24. marca 1923 do značne bohatej rodiny. Jej matka bola dedička prestížneho podniku na 5. Avenue, ktorý predával kožušiny. Aj napriek rodinnému bohatstvu, však Arbus uprednostňovala skromný spôsob života.
V 18 rokoch sa vydala za Allana Arbusa, ktorý pracoval v reklamnom oddelení ich rodinnej firmy a čoskoro sa manželia stali duom módnych fotografov, ktorí fotili pre časopisy ako Vogue alebo Harpers Bazaar.
Allan svoju manželku nabádal k foteniu a bol to práve on, kto jej kúpil jej prvý fotoaparát. Diane sa však radšej držala v ústraní a samotné fotenie modeliek prenechala manželovi, zatiaľ čo ona sa sústredila na úpravu ich vizáže a kompozície.
Zlom však nastal po niekoľkých rokoch, kedy Arbus odišla z fotenia so slovami, že to už dlhšie robiť nemôže. Celý svet modelingu jej totiž prišiel priveľmi vyumelkovaný a nereálny. Chcela pracovať skromnejšie a zachovať pravú tvár fotografovaných ľudí.
Zo začiatku sa vyhýbala kontaktu s neznámymi, fotografovala hlavne voskové figuríny v múzeách alebo filmové plátna. Ľudí na ulici fotila tajne, cez okná domov a výklady obchodov. Preto na jej skorých fotografiách môžeme vidieť prekvapenie alebo podozrenie ľudí, ktorí ju pristihli.
Manželia sa však napriek vzájomnej podpore v roku 1959 odlúčili a práve to spôsobilo, že sa Diane stala odvážnejšou a vydala sa aj na miesta, ktoré by jej manžel považoval za nebezpečné.
V uliciach New Yorku strávila so svojim 35mm Nikonom dlhé hodiny, pátrajúc po cudzincoch až pokiaľ neuvidela niekoho, kto by jej stál za fotografiu. Samota jej pomohla sa ešte viac ponoriť do svojej tvorby a vo svojom novom byte sa obklopila svojimi fotografiami.
Fotografovala impulzívne, vyhľadávala ľudí, ktorých ostatní prehliadali, obscénnych exhibicionistov, ale aj ľudí, ktorí ju zaujali ich aurou výnimočnosti. Verila, že existujú veci, ktoré by nikto neuvidel, pokiaľ by ich nevyfotila.
Najviac ju priťahovali muži a ženy s abnormalitami, teda tí, ktorí boli spoločnosťou označovaní za outsiderov. Vo veľkom navštevovala rôzne cirkusy a „obludáriá“ a nebála sa ísť aj do zákulisia a stanov účinkujúcich. S mnohými si vytvorila blízky vzťah a nebránila sa ani intímnemu kontaktu s týmito ľuďmi. Arbus sa nepozerala na týchto ľudí ako na príšery, ale ako na ľudí, ktorí boli svojim spôsobom povýšení na to byť odlišní.
V polovici šesťdesiatych rokov sa zamerala hlavne na ľudskú sexualitu. Fotografovala páry vo svojich posteliach, skupinové sexuálne akcie v meste a swingers party v predmestských domoch. Zistila, že je jednoduchšie dostať sa k nudistom, keď sa sama stane jednou z nich, a preto sa niet čo čudovať, že sa často sama zúčastňovala orgií.
Do povedomia verejnosti sa dostala v roku 1967, kedy výstava New Documents v múzeu moderného umenia v New Yorku uverejnila niekoľko jej fotografií. Jej obrazy vzbudili verejný rozruch a na konci každého dňa museli zamestnanci galérie čistiť sklo, ktoré zakrývalo fotografie, pretože návštevníci na ne pľuli. Verejnosť totiž nechcela prijať ľudský rozmer, ktorý dala Arbus týmto extravagantným osobám, zatiaľ čo jej fotky zobrazujúce typické americké rodiny, deti a spoločenstvá, ukazovali to, čo bolo skryté.
26. júla 1971 spáchala samovraždu a to podrezaním si žíl a požitím veľkého množstva liekov na spanie. Prehrala tak svoj boj s depresiou, ktorá ju prenasledovala počas celého jej života a mala veľký vplyv na jej kreativitu.
Za svoj život dostala za svoje fotografie len 75 dolárov, ale po jej smrti vzrástol záujem o jej dielo. V roku 2007 sa jej fotografia „Dieťa s ručným granátom“ predala za 229 000 dolárov. Tá istá fotografia, ale s podpisom autorky bola predaná za 785 000 dolárov.
Najväčšia zbierka jej fotografií sa nachádza v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku, ale aj v Národnej galérii umenia vo Washingtone, v Los Angeles a v Edinburghu.
Zdroj: theguardian
