Parkinsonova choroba, ktorá bola prvýkrát opísaná britským chirurgom Jamesom Parkinsonom v roku 1817, zostáva aj po viac ako dvoch storočiach jednou z najväčších výziev modernej medicíny. Parkinsonova štúdia, ktorá chorobu nazvala „trasúca sa obrna“, opisovala progresívne neurologické ochorenie postihujúce starších ľudí, ktorí trpeli trasom, slabosťou a postupnou stratou schopnosti kontrolovať svoje telo. Hoci Parkinson vyzýval svojich kolegov vedcov, aby pokračovali v jeho práci, liečba tohto ochorenia je dodnes takmer rovnako nepolapiteľná ako v 19. storočí.
Parkinsonova choroba je druhou najčastejšou neurologickou poruchou na svete. Aj keď sa ochorenie zvyčajne diagnostikuje u ľudí nad 60 rokov, jeho príznaky môžu začať už roky pred tým. Je to progresívne ochorenie, čo znamená, že sa časom zhoršuje. V raných štádiách ochorenie často zostáva neodhalené, pretože symptómy môžu byť veľmi mierne. Medzi hlavné príznaky patrí tras, stuhnutosť, pomalé pohyby a problémy s rovnováhou. S postupom ochorenia môžu pacienti tiež trpieť problémami s trávením, stratou čuchu, demenciou a ďalšími kognitívnymi poruchami.
Jednou z najväčších výziev pri liečbe Parkinsonovej choroby je jej diagnóza. „Diagnóza je naozaj zložitá,“ hovorí James Beck, hlavný vedecký riaditeľ Parkinsonovej nadácie. Neexistuje žiadny jednoduchý krvný test alebo mozgový sken, ktorý by potvrdil prítomnosť ochorenia. Neurológovia sa preto musia spoliehať na motorické symptómy, ako sú bradykinéza (pomalé pohyby) a tras, aby stanovili diagnózu. Keďže mnoho pacientov je starších ako 60 rokov, u mladších dospelých môže byť ochorenie často prehliadnuté.
Hoci nie je priamo smrteľná, výrazne zvyšuje riziko úmrtia na súvisiace komplikácie, ako sú pády alebo infekcie. Zatiaľ čo príčina ochorenia zostáva nejasná, výskum poukazuje na úlohu genetických faktorov a straty neurónov v mozgu. Až 90 % pacientov však nemá žiadnu známu genetickú predispozíciu. Štúdie naznačujú, že muži sú ohrození viac ako ženy a že etnické faktory môžu tiež zohrávať úlohu. Napríklad Aškenázski Židia a Berberi zo severnej Afriky majú vyššiu pravdepodobnosť nositeľstva genetických mutácií spojených s ochorením.
Liečba Parkinsonovej choroby zahŕňa rôzne prístupy, od liekov, až po fyzickú, pracovnú a rečovú terapiu. Hlboká mozgová stimulácia je chirurgická metóda, ktorá môže pomôcť pri liečbe niektorých príznakov. Avšak prístup k liečbe nie je rovnomerne rozložený. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje na globálnu nerovnosť v dostupnosti neurologických zdrojov, čo znamená, že pacienti v krajinách s nižšími príjmami majú obmedzený prístup k liečbe.
Napriek týmto výzvam výskum Parkinsonovej choroby napreduje. V roku 2023 vedci objavili prvý známy biomarker ochorenia, abnormálny proteín alfa-synukleín, ktorý otvára nové možnosti v diagnostike a liečbe. Tento objav by mohol byť kľúčom k lepšiemu pochopeniu ochorenia a vývoju nových terapeutických prístupov. Okrem toho sa prebiehajúce štúdie zaoberajú rôznymi aspektmi ochorenia, od jeho potenciálneho zistenia čuchom až po skúmanie vzťahu medzi Parkinsonovou chorobou a úzkosťou u starších dospelých.
Popri výskume zohráva dôležitú úlohu aj advokácia. Parkinsonova choroba získala v posledných rokoch zvýšenú pozornosť vďaka verejne známym osobnostiam, ktoré s ňou bojujú, ako sú Michael J. Fox a Muhammad Ali.
Aj keď Parkinsonova choroba stále zostáva výzvou, pokrok vo výskume a zvyšujúce sa povedomie nám dávajú nádej, že v budúcnosti sa podarí nájsť účinnejšie spôsoby liečby alebo dokonca liek. „Ešte tam nie sme,“ hovorí Beck, „ale pokrok pokračuje.“
