Mučiace techniky vykonávané v stredoveku, obzvlášť hrozivé metódy používané počas križiackych výprav. Pred týmito všetkými krutosťami si urobil veľký náskok menej známy doktor Shiro Ishii. Doktora Shira preslávilo jeho riaditeľovanie biologickému výskumu a testovací program japonskej cisárskej armády, ktorá existovala od roku 1937 do 1945, počas 2. Sino-japonskej vojny a 2. svetovej vojny.
Dr. Ishii študoval medicínu na cisárskej univerzite v Kyote. Svoju profesionálnu kariéru zasvätil lekárskej činnosti v japonskej cisárskej armáde, kde začínal ako chirurg a neskôr dosiahol hodnosť chirurga generála. Na dosiahnutie tohto kariérneho vrcholu prelial veľa ľudskej krvi a robil zlé nehumánne činy.
Ishiiho nevinné začiatky
V jeho ranej kariére, Ishi skúmal účinky biologických a chemických zbraní, ktoré sa využívali počas 1. svetovej vojny. Ishiho vojenská lekárska kariéra začala rozkvitať v roku 1932, kedy bol zvolený do divízie biologických zbraní. Jeho úlohou bolo riadiť tajné pokusy na ľuďoch v tajnom väzenskom tábore. V roku 1936, niektorí väzni, ktorím sa podarilo z tábora uniknúť, ústne šírili všetky zločiny, ktoré doktor Ishii vykonal. Japonci boli preto nútení tábor zničiť. Následne presunuli svoju testovaciu prevádzku na Pingfang, do oblasti mimo mesta Harbin v Číne. Tento tábor bol financovaný čínskou vládou. Ishi mal postavených viac ako 150 budov, v ktorých bolo viac ako 400 väzňov. Tento zajatecký tábor bol známy ako Jednotka 731. Jeho operácie boli vykonávané pod rúškom tajomstva, no ich oficiálny názov bol epidemiologická prevencia a čistenie vody z Kwatung armády Japonska, čo mal byť výskum pre nákazlivé choroby a zásoby vody.
Ženy, muži, deti, novorodenci, všetci museli trpieť
Od roku 1942 do 1945, doktor Ishii vykonal neuveriteľne kruté experimenty. Najkrutejšie aké kedy svet poznal. Experimenty nevykonával len na čínskych vojnových zajatcoch, ale na všetkých typoch ľudí. Na mužoch, ženách, tehotných, starších, deťoch či dokonca na kojencoch. Zatkli sa tisíce civilistov, aby sa vydali Jednotke 731.
Brutálne a neľútostné experimenty
Jednotka 731 mala mrazničku nastavenú na -10°C. Strkali do nej ľuďom končatiny tak, aby sa im vytvorili omrzliny, ktoré neskôr rozmrazili a študovali hnitie ľudského tela. Niektorým obetiam bola odopieraná akákoľvek tekutina, takže umierali na dehydrovanie. Iným pištoľou prestreľovali žalúdky a následne im náboje vyberaliz tela von. Ľuďom vykonáali amputácie končatín bez podania anestézie. Injekčne vstrekávali morskú vodu do ľudských žíl, aby zistili, či sa môže používať namiesto fyziologického roztoku. Odrezávala sa časť pečene, aby sa zistilo, ako dlho vie človek prežiť len s polovicou orgánu. Často väzňov vystavovali smrteľným dávkam röntgenových lúčov. Ľudí zapaľovali plameňometmi. Niektorí boli pochovávaní zaživa. Iným sa do žíl vpichovala zvieracia krv. Väzňov infikovali vírusmi, baktériami a patogénmi ako antrax, cholera, gangréna, týfus, tuberkulóza, syfilis, kvapavka, kiahne a botulizmus. Vivisekcia bola na dennom poriadku. Iné experimenty zahŕňali nútené spontánne potraty tehotných žien, srdcové infarkty a mŕtvice. Pri testovaní účinkov zbraní, boli väzni pripútavaní ku kôlom a pri nich nechali vybuchovať granáty.
Státisíce ľudských obetí
Ishiho jednotka vyvinula disperzné techniky pre bakteriologickú vojnu. Rozprašovali na nič netušiacich ľudí v meste antrax či choleru, rôzne parazity a epidémie. Otrávil pitnú vodu a jedlo. Takýmto spôsobom Ishii zabil podľa odhadu od 200 tisíc do 580 tisíc ľudí. Odhady celkového počtu ľudí, ktorých mučil a zavraždil v jeho laboratóriach sa pohybuje od 3000 do 12 000 ľudí. Napriek neuveriteľnému utrpeniu, ktoré Ishii vykonal, bol pochválený japonskou vládou a dokonca bol vyznamenaný Rádom zlatého draka.
Dobehla Ishiiho spravodlivosť?
Po tom, čo Japonsko kapitulovalo si Ishii uvedomil, že bude pravdepodobne za svoje zločiny stíhaný. Nafingoval preto svoju vlastnú smrť a skrýval sa v úkryte. Po tom čo bol v roku 1946 nájdený, vymenil svoje podrobnosti z experimentov za slobodu seba a všetkých vojnových zločincov z Jednotky 731. Dokonca, USA im zaplatila nemalé peniaze za prezradenie týchto tajomstiev. Ishii nakoniec umrel na rakovinu hrdla v roku 1960 vo veku 67 rokov. Avšak, dožil nestíhaný, v kľude a blahobyte.