Predstavitelia vo vláde by nepochybne najradšej zdanili každú vec a stav na svete. Nemáme inú možnosť ako zvykať si, že sa zdvíha daň na potraviny, energie, palivo, ale aj ďalšie veci. To sú ale ešte komodity, ktorých zdaňovanie sa dá pochopiť. Viete si ale predstaviť, že by bola uvalená daň na váš moč alebo prípad, že by ste zostali po celý život slobodný? Otázne je, či to má nejakú logiku.
Príklady, ktoré sme uviedli však boli reálne a v našom článku sa dozviete, ktorá krajina pristúpila k takémuto riešeniu. Predstavíme vám dane, ktoré neboli populárne, ale smiešne pre nás a rozčuľujúce pre ľudí, ktorých sa týkali.
Conegliano, Taliansko, vyberalo daň za tiene vrhané do verejných priestorov
V roku 2015 začalo mesto Conegliano v Taliansku zdaňovať obchodníkov za to, ak ich predajne vrhali tieň na chodníky určené verejnosti. Daň činila 100 eur ročne.
Združenie majiteľov malých obchodov vedené Lucasom Rosom, obyvateľom Conegliana začalo proti nezmyselnému zákonu bojovať. Apeloval pri tom na podobnosť s mafiou a ich praktikami vo vyberaní výpalného.
Ženy v Travancore v Indii museli platiť daň, ak si chceli zakryť prsia
Áno, naozaj to znie bizarne, vulgárne a nesmierne nevhodne, ale je to pravda – začiatkom 20. storočia uvalil indický štát Travancore na ženy nižších kást pomerne vysokú daň za to, že si zakrývali prsia. Cieľom bolo presadiť pravidlá obliekania tak, aby bola jednoduchá identifikácia každého člena kasty.
Existuje príbeh, ktorý rozpráva o žene, ktorá odmietla odhaliť svoje prsia a zároveň nechcela zaplatiť daň. Dokonca si na protest prsia odrezala, lenže zomrela, v dôsledku straty veľkého množstva krvi. Nebolo to však nezmyselné – krátko na to sa daň zrušila.
Vo Švédsku vám meno dieťaťa musia schváliť, inak zaň platíte daň
Ak sa má vo Švédsku narodiť dieťa, rodičia musia po výbere mena navštíviť národný daňový úrad, aby im ho schválil (majú čas do dovŕšenia 5 roku dieťaťa, inak musia zaplatiť pokutu). Dôvodom tohto konania štátu je, že chcú zakázať každé urážlivé alebo mätúce meno (zrušené boli mená ako Ikea alebo Alah).
Rímsky cisár Nero vyberal daň z moču, ktorý bol vysoko cenený
V starovekom Ríme bol moč vysoko cenený pre obsah amoniaku, ktorý bol dôležitý pri praní bielizne, ale používal sa aj pri výrobe ústnych vôd. Táto daň platila za vlády dvoch rímskych cisárov – najprv Nera a neskôr Vespasianusa – vyberali daň za zber moču z verejných toaliet.
Augustus uvalil daň ľuďom, ktorí boli slobodní
Okolo roku 18 pred Kristom zaviedol prvý rímsky cisár Augustus množstvo zákonov, ktorých cieľom bolo povzbudiť ľudí do manželstva a plodenia detí. Zaviedol teda daň pre nezosobášených dospelých oboch pohlaví. Je otázne, akú úspešnosť to malo.
