Čo sú vlastne emócie? Emócie sú evolučne staršie ako rozumové správanie, preto sú ich prejavy silnejšie a ťažšie ovplyvniteľné. Nedajú sa ľahko ovplyvniť alebo skryť a môžu sa prenášať na iných ľudí. Hoci sa môže zdať, že sú tou najnevedeckejšou časťou ľudskej podstaty, veda dokáže celkom slušne vysvetliť ako vznikajú určité emocionálne reakcie. Vedecká komunita skúma úlohu, ktorú emócie zohrávajú v ľudskom správaní a vývoji a čím ďalej, tým viac sa ukazuje, že úloha emócií v našej evolúcii je mimoriadne dôležitá. Naše vlastné emócie sú kľúčom k nášmu osobnému uzdraveniu a našej psychickej rovnováhe.
Negatívne emócie môžu byť prospešné
Naša kultúra trvá na tom, že pozitívne myslenie je rozhodujúce (a negatívne myslenie škodlivé) pre dosiahnutie našich cieľov a pre radosť zo života. Avšak, výskum naznačil, že schopnosť úspešne spracovať negatívne emócie a myšlienky je nielen zdravá, ale kľúčová pre duševné zdravie. Negatívne myšlienky totiž zohrávajú dôležitú úlohu, ktorá nám pomáha pochopiť a zhodnotiť naše zážitky. Okrem toho predchádzajúce štúdie, ktoré ukázali, že ľudia, ktorí myslia pozitívnejšie, sú zdravší, nepreukázali žiadnu príčinnú súvislosť – to znamená, že je možné, že zdravie vedie k pozitívnemu mysleniu, a nie naopak. Psychológ Martin Seligman dokonca naznačuje, že nadmerný optimizmus nám môže „niekedy brániť vidieť realitu s potrebnou jasnosťou.“ Čo neznamená, že pretrvávajúca zlá nálada a celkový negatívny pohľad sú pre vás dobré – predpokladá sa, že práve schopnosť priznať si a spracovať negatívne myšlienky a pocity skutočne vedie k pozitívnejšiemu pohľadu na život.
Najťažšie je ich predstierať
Skúsili ste niekedy predstierať hnev? A čo smútok? Väčšina z nás sa nikdy neocitne v situácii, keď by to bolo potrebné, a ukazuje sa, že je to dobre – tieto emócie patria medzi tie, ktoré sa predstierajú najťažšie. Dôvodom je zrejme konfliktná povaha týchto emócií. Napríklad chvejúce sa pery sa spájajú so smútkom a dochádza k nim preto, lebo dve skupiny svalov ťahajú vašu tvár rôznymi smermi, pričom jedna časť mozgu sa snaží otvoriť stavidlá a druhá sa ich snaží kontrolovať. Iné negatívne emócie, ako napríklad hnev a strach, podobne spôsobujú napätie medzi konkurenčnými súbormi svalov. Pri vyjadrovaní emócií zohráva úlohu aj reč tela a pozitívnu reč tela je jednoducho ľahšie kopírovať ako negatívnu reč tela. A napokon, fyzické prejavy emocionálneho stresu (ako husia koža, pot alebo slzy) je prakticky nemožné vyprodukovať na požiadanie.
Sarkazmus vás robí inteligentnejšími a kreatívnejšími
Ukázalo sa, že mentálna gymnastika potrebná na úspešné spracovanie sarkazmu je presne ten typ, ktorý musia pravidelne používať mimoriadne inteligentní a kreatívni ľudia, a že pravidelné vystavovanie sa sarkazmu môže zvýšiť kreativitu a riešenie problémov. V podstate ide o to, že zatiaľ čo priama poznámka si vyžaduje len základné porozumenie, sarkastické poznámky si vyžadujú viacero úrovní porozumenia – to znamená, že poslucháč musí mať na pamäti skúsenosti, názory a predsudky toho, kto hovorí, a tieto informácie asimilovať do analýzy toho, čo bolo povedané. Okrem toho, keďže tieto typy poznámok „odrážajú zaužívané názory alebo spoločenské normy“, zostávajú v nás dlhšie a sú relatívnejšie. Taktiež sa zistilo, že používanie sarkazmu prudko stúplo, keď konverzácia prebiehala prostredníctvom počítača.
Emócie môžu pomôcť predpovedať budúcnosť
Štúdia Kolumbijskej univerzity poukázala na jav, ktorý nazvali „efekt emocionálneho veštca“ – jav, že tí, ktorí dôverujú svojim pocitom, majú o dosť väčšiu pravdepodobnosť, že presne predpovedia výsledok budúcich udalostí. Autori štúdie sa domnievajú, že ľudia s vysokou mierou dôvery vo svoje pocity majú zrejme prístup k tomu, čo nazvali „privilegovaným oknom“ do podvedomých zásob informácií. To naznačuje, že emocionálny systém môže byť schopný rozhodovania a spracovania informácií na vyššej úrovni, ako sa doteraz predpokladalo – že emocionálne impulzy môžu súvisieť s niečím viac než len s prežitím a sú kľúčové pri tom, ako organizujeme informácie. Napodiv, opačný efekt sa nezistil. Subjekty s nízkou úrovňou dôvery vo svoje pocity nedosiahli horšie výsledky ako tí, ktorí sa k tejto téme stavali neutrálne. Ale tí, ktorí dôverovali svojim pocitom, si počínali podstatne lepšie – zjavný dôkaz, že chladná racionalita nie je vždy najpresnejšou analýzou.
Kontrolované vystavenie strachu vás môže posilniť
V gigantickom veliteľskom centre výcviku regrútov v Illinois sa v 90-tisícovej nádrži nachádza torpédoborec USS Thayer. Jeho účelom je byť pod neustálym útokom. Každý rok sú tisíce regrútov vystavené stovkám a stovkám cvičení. Sú to extrémne realistické cvičenia s jediným stanoveným cieľom – vystrašiť účastníkov. „Má to byť skutočné, má to regrútov vystrašiť.“ hovorí Michael Belanger, psychológ námorníctva. Myšlienka je, že vďaka kontrolovanému vystaveniu sa strachu sa z regrútov stanú odolnejší vojaci, ktorí budú lepšie dôverovať svojmu výcviku vo vysoko stresových situáciách – a zdá sa, že to funguje. Tým, že výskumníci podmienili reakciu strachu tak, aby sa primerane prejavila, vyhodnotila riziko (a zároveň nezatienila myslenie) a ustúpila, keď nebezpečenstvo pominie, možno pomôžu nielen vytvoriť výkonnejších vojakov, ale aj negovať najhoršie psychické a emocionálne účinky vojny. Ako ďalší prínos môže výskum tohto typu jedného dňa pomôcť vyvinúť skríningové postupy na identifikáciu tých, ktorí nie sú psychicky alebo emocionálne vhodní na boj.
