Štokholmský syndróm je termín, ktorým opisujeme zvláštny psychologický jav, keď sa obeť stáva spojencom svojho únoscu alebo utláčateľa. Poďme spolu zistiť prečo sa tak nazýva a kde sa objavil prvýkrát.
Prvý prípad: Príbeh banky v Štokholme
Štokholmský syndróm získal svoje meno vďaka udalostiam v roku 1973, keď ozbrojení lupiči uzavreli štokholmskú banku na 6 dní. Obeťami tohto únosu boli zamestnanci a klienti banky. No čo sa deje za dverami banky, vás možno prekvapí. Namiesto odporu sa niektorí z rukojemníkov postavili na stranu únoscov, dokonca ich ochraňovali pred políciou.
Čo stojí za Štokholmským syndrómom?
Tento psychologický jav je komplexný a často ťažko pochopiteľný. Stres, strach a hrozba smrti spôsobujú, že mozog reaguje nezvyčajným spôsobom. Obeť sa môže pokúsiť nadviazať pozitívny vzťah s utláčateľom, aby zvýšila svoje šance na prežitie. Tento spôsob prežitia môže vychádzať z evolučných mechanizmov a snahy človeka prispôsobiť sa ohrozeným situáciám.
Príklady Štokholmského syndrómu v histórii a médiách
Štokholmský syndróm sa nevyskytuje iba v jednej udalosti. Po celom svete boli zaznamenané prípady, kde obeť, z dôvodu dlhého kontaktu s únoscom alebo utláčateľom, začala sympatizovať s ich situáciou.
Komplexný pohľad na Štokholmský syndróm
Štokholmský syndróm je záhadný a komplexný psychologický fenomén, ktorý sa objavuje v extrémnych situáciách. Jeho vznik je spojený s reakciami mozgu na stres a hrozbu smrti, ale tiež s kultúrnymi faktormi. Dôležité je chápať, že Štokholmský syndróm nám ponúka hlboký pohľad na ľudskú psychiku a jej schopnosť prežiť aj v najťažších situáciách. Obeť, ktorá sa stane spojencom utláčateľa, nám pripomína, že ľudská myseľ je záhadná a plná nečakaných reakcií, keď ide o prežitie.
