Opäť sme si pre vás pripravili článok z kráľovských vôd. Keď sa povie kráľ, kráľovná, veľa z nás si predstaví buď dokonalé rozprávkové bytosti alebo reálnych ľudí z mäsa a kostí, ktorí by ale boli postavením nad nami, obyčajnými smrteľníkmi. Je veľmi ťažké si teda predstaviť, že by títo takpovediac nadľudia trpeli nejakými neduhami, tobôž, ak by sa jednalo o tie psychické, duševné.
Či už sa tak narodili alebo ich psychóza mala nejaký konkrétne spúšťač je nepredstaviteľné, ako mohli vládnuť krajine, keď veľakrát nezvládali vládnuť ani sebe. Tu je zopár vládcov, ktorí sú smutným príkladom toho, aká je ľudská psychika krehká.
Mária Eleonóra Brandenburská
Úloha Márie Eleonóry ako kráľovnej bola rovnaká akú mali v tej dobe všetky ženy – porodiť chlapca, v tomto prípade priviezť svojmu manželovi, kráľovskej rodine a celej krajine, dediča. Keď sa to Márii nedarilo, zanechalo to na nej stopu. V roku 1626 však porodila dcéru menom Christina. Hneď po pôrode ju ale nazvala príšerou a odmietla ju. Viackrát sa ju dokonca pokúsila zabiť, napríklad zhodením zo schodov.
Keď jej manžel zomrel, jej šialenstvo prešlo na novú úroveň – viac ako rok odmietala pochovať jeho telo a spávala s truhlicou, kde bolo uložené jeho srdce.
Elagabalus
Elagabalus nastúpil na trón v roku 218 nášho letopočtu. Patril k rímskym cisárom, ktorí neboli až tak slávni, no jeho správanie sa predsa len zapísalo do histórie ako jedno z najkrutejších. Tu vám predstavíme niektoré jeho praktiky.
Nahé ženy pripútal k vozu ako kone a bičoval ich, keď nedostatočne rýchlo poháňali voz. Počas zápasu gladiátorov vypustil do publika jedovaté hady a zabával sa na vystrašenej reakcii divákov, prípadne sa pozeral ako zomierali. Ľudí privezoval k vodnému kolesu a sledoval ako sa topia. Z balkóna vyhadzoval zlato a pozeral sa ako sa oň obyčajní ľudia bijú. Zoznam jeho činov by bol naozaj nekonečne dlhý.
Bavorská princezná Alexandra
Bavorská princezná začala ako 23-ročná veriť tomu, že ako dieťa zjedla veľké množstvo skla, ktoré zostalo v jej tele a akýkoľvek zlý pohyb by jej mohol ublížiť, preto sa v niektorých situáciách správala naozaj zvláštne. Cez dvere vraj chodila bokom. Aj keď sa stala pre svoj sebaklam slávnou, dnes už na to existuje psychológom stanovená diagnóza.
Ide o formu melanchólie, pri ktorej postihnutý verí, že je vyrobený zo skla. Ďalšou významnou obeťou tejto poruchy bol francúzsky kráľ Karol VI., ktorý veril, že jeho samotné telo je extrémne krehké a ľahko sa môže rozbiť (akoby bolo zo skla).
Caligula
Caligulov vzostup v Ríme bol plný vypočítavosti. Jeho prastrýko Tiberius, rímsky cisár, nechal zabiť väčšinu svojej rodiny, aby im zabránil uzurpovať trón, na ktorý si sám nárokoval. Tiberius si adoptoval Caligulu ešte ako dieťa a keď zomrel (predpokladá sa, že ho zabil sám Caligula), Caligula zabil Tiberiovho syna, aby sa sám dostal na trón.
Caligulove správanie sa zhoršovalo. Dal zabiť každého, kto sa na neho len zle pozrel. Vyhlásil, že on je Boh, a tak nahradil všetky hlavy sôch bohov bustami svojej podoby. Okrem toho sa údajne dopustil aj incestu s vlastnými sestrami. Nakoniec ho jeho vlastný strážcovia dobodali na smrť.
Erik XIV. zo Švédska
Erik XIV., švédsky kráľ, bol naozaj pekným, očarujúcim a schopným kráľom, až pokým ho celkom nepremohla jeho zhoršujúca sa paranoja. Okrem nej sa u neho začali prejavovať aj známky schizofrénie prostredníctvom častých zmien nálad a neovládateľných výbuchoch zlosti. Popravoval ľudí, ak si v jeho prítomnosti šepkali alebo sa chichotali, v presvedčení, že sa všetci spojili proti nemu. Jeho zlosť vyvrcholila zabitím švédskeho šľachtica (urobil to sám holými rukami).
