Čína vymyslela program na likvidáciu vrabcov. Vo veľkom sa im to vypomstilo!

175

Čína pod vedením Mao Ce-tunga, zažila v polovici 20. storočia masívny hladomor a choroby, ktoré do značnej miery spôsobil ekonomický a sociálny plán vládcu Mao Ce-tunga. Plán zahŕňal viaceré rozsiahle priemyselné a poľnohospodárske reformy s dôrazom na kolektivizáciu.

Zo všetkého najzvláštnejšie však bolo nariadenie na likvidáciu štyroch živočíšnych druhov, ktoré boli vnímané ako veľký postrach krajiny. Boli obvinené z obrovských poľnohospodárskych škôd a následného hladomoru v krajine. Zaradil sem potkany, vrabce, ale aj muchy a komáre. V skutočnosti ale išlo o chybu vládcu, ktorý si svoj podiel viny odmietol priznať.

Štyri druhy živočíchov boli odsúdené na zánik 

Zdroj : P A | Unsplash

Kampaň zaoberajúca sa bojom proti nim začala v roku 1957. Vypracovaný bol aj plán na ich elimináciu, čo malo prispieť k transformácii a pozdvihnutiu krajiny. S celým plánom súvisela aj túžba človeka dobyť prírodu, aby zvieratá slúžili ľuďom a nijakým spôsobom im neškodili. 

Podľa správ ministerstva pre výživu skonzumujú potkany v Číne každý rok viac ako 350 miliónov kilogramov ľudskej potravy. Škoda spôsobená vrabcami sa v číselných hodnotách približovala škode spôsobenej potkanmi. 

Základné školy zaradili do svojho učebného plánu činnosti spojené s likvidáciou vrabcov

Zdroj: Wikimedia common

Už päťročné deti mali za úlohu likvidovať škodcov, predovšetkým vrabce. Zdá sa to neuveriteľné, ale taká bola realita v Číne. Likvidácia zahŕňala predovšetkým odstraňovanie hniezd a strieľanie z pušiek na odplašenie. Dokonca aj na propagačných plagátoch boli vyobrazené deti s prakmi strieľajúcimi do vrabcov.

Mao Ce-tung veril, že dokáže ovládať prírodu podľa svojej vôle

Predstavoval si, že základom ovládania prírody je pochopenie jej zákonitostí. Následne môže dosiahnuť jej dobytie a zmenu vo svoj prospech, tak aby mohol dosiahnuť absolútnu slobodu. To mu má zaistiť dosiahnutie veľkých cieľov, predovšetkým v rámci industrializácie. Snažil sa presmerovať vodné cesty, nechal odlesniť veľké plochy krajiny a snažil sa zbaviť škodcov.

Do istej miery sa mu to darilo. Istým príkladom bola dedina Dazhai, ktorú obklopovala neúrodná pôda, ale vďaka masívnemu zavlažovaniu a pozemkovej reforme počas 50. a 60. rokov 20. storočia sa podarilo pôdu “pretvoriť” na úrodnú a poľnohospodársky významnú.

Po výraznom poklese populácie vrabcov si Mao Ce-tung uvedomil, že urobil veľkú chybu

Zdroj : andry star | Unsplash

Netrvalo dlho a dostavili sa následky cielenej likvidácie vrabcov, ktorých úloha v prírodnom reťazci je nezastupiteľná. Sú totiž prirodzenými predátormi hmyzu. Ich nedostatok preto viedol k enormnému premnoženiu ploštíc, ktoré spôsobovali ďalšie problémy. To viedlo k odstráneniu vrabcov z eliminačného programu. Škoda už ale bola napáchaná a okrem premnožených ploštíc Čínu napadla aj vlna kobyliek, ktorá spôsobila v krajina 60% stratu v poľnohospodárskom priemysle. 

Zdroj

Eliška Zuzulová
Zdravím. Moje meno je Eliška a momentálne študujem veterinárnu medicínu. Napriek tomu ma vždy bavilo písanie, ktoré je mojou záľubou dodnes. Takisto veľmi rada čítam, učím sa a spoznávam nových ľudí. Snažím sa byť vždy milá a usmievavá. Zvyšok voľného času vždy rada venujem zvieratám.
Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

0 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre