Čína pod vedením Mao Ce-tunga, zažila v polovici 20. storočia masívny hladomor a choroby, ktoré do značnej miery spôsobil ekonomický a sociálny plán vládcu Mao Ce-tunga. Plán zahŕňal viaceré rozsiahle priemyselné a poľnohospodárske reformy s dôrazom na kolektivizáciu.
Zo všetkého najzvláštnejšie však bolo nariadenie na likvidáciu štyroch živočíšnych druhov, ktoré boli vnímané ako veľký postrach krajiny. Boli obvinené z obrovských poľnohospodárskych škôd a následného hladomoru v krajine. Zaradil sem potkany, vrabce, ale aj muchy a komáre. V skutočnosti ale išlo o chybu vládcu, ktorý si svoj podiel viny odmietol priznať.
Štyri druhy živočíchov boli odsúdené na zánik
Kampaň zaoberajúca sa bojom proti nim začala v roku 1957. Vypracovaný bol aj plán na ich elimináciu, čo malo prispieť k transformácii a pozdvihnutiu krajiny. S celým plánom súvisela aj túžba človeka dobyť prírodu, aby zvieratá slúžili ľuďom a nijakým spôsobom im neškodili.
Podľa správ ministerstva pre výživu skonzumujú potkany v Číne každý rok viac ako 350 miliónov kilogramov ľudskej potravy. Škoda spôsobená vrabcami sa v číselných hodnotách približovala škode spôsobenej potkanmi.
Základné školy zaradili do svojho učebného plánu činnosti spojené s likvidáciou vrabcov
Už päťročné deti mali za úlohu likvidovať škodcov, predovšetkým vrabce. Zdá sa to neuveriteľné, ale taká bola realita v Číne. Likvidácia zahŕňala predovšetkým odstraňovanie hniezd a strieľanie z pušiek na odplašenie. Dokonca aj na propagačných plagátoch boli vyobrazené deti s prakmi strieľajúcimi do vrabcov.
Mao Ce-tung veril, že dokáže ovládať prírodu podľa svojej vôle
Predstavoval si, že základom ovládania prírody je pochopenie jej zákonitostí. Následne môže dosiahnuť jej dobytie a zmenu vo svoj prospech, tak aby mohol dosiahnuť absolútnu slobodu. To mu má zaistiť dosiahnutie veľkých cieľov, predovšetkým v rámci industrializácie. Snažil sa presmerovať vodné cesty, nechal odlesniť veľké plochy krajiny a snažil sa zbaviť škodcov.
Do istej miery sa mu to darilo. Istým príkladom bola dedina Dazhai, ktorú obklopovala neúrodná pôda, ale vďaka masívnemu zavlažovaniu a pozemkovej reforme počas 50. a 60. rokov 20. storočia sa podarilo pôdu “pretvoriť” na úrodnú a poľnohospodársky významnú.
Po výraznom poklese populácie vrabcov si Mao Ce-tung uvedomil, že urobil veľkú chybu
Netrvalo dlho a dostavili sa následky cielenej likvidácie vrabcov, ktorých úloha v prírodnom reťazci je nezastupiteľná. Sú totiž prirodzenými predátormi hmyzu. Ich nedostatok preto viedol k enormnému premnoženiu ploštíc, ktoré spôsobovali ďalšie problémy. To viedlo k odstráneniu vrabcov z eliminačného programu. Škoda už ale bola napáchaná a okrem premnožených ploštíc Čínu napadla aj vlna kobyliek, ktorá spôsobila v krajina 60% stratu v poľnohospodárskom priemysle.