Čína a Filipíny dosiahli dohodu, ktorá by mala ukončiť konfrontácie pri spornej plytčine v Juhočínskom mori, informovala agentúra AP s odkazom na filipínsku vládu. Tento rok dochádzalo k opakovaným stretom medzi filipínskymi a čínskymi plavidlami neďaleko Second Thomas Shoal, súčasti Spratlyho ostrovov, ktoré si nárokujú obe krajiny. Tieto incidenty vyvolávajú obavy z väčších konfliktov, do ktorých by mohli byť zapojené aj Spojené štáty.
Kľúčová dohoda bola dosiahnutá v nedeľu po sérii stretnutí medzi filipínskymi a čínskymi diplomatmi v Manile a výmene diplomatických nót, s cieľom nájsť obojstranne prijateľné riešenie bez vzdania sa územných nárokov. Dvaja filipínski predstavitelia, oboznámení s rokovaniami, potvrdili dohodu agentúre AP pod podmienkou anonymity. Vláda neskôr oznámila dohodu vo vyhlásení, ale bez uvedenia podrobností.
Ministerstvo zahraničných vecí v Manile uviedlo, že „Obe strany naďalej uznávajú potrebu deeskalácie situácie v Juhočínskom mori a zvládanie rozdielov prostredníctvom dialógu a konzultácií a súhlasia s tým, že dohoda nepredvída vzájomné postoje v Juhočínskom mori.“
Čína si nárokuje strategické more na úkor susedných štátov
Čína si nárokuje takmer na celé Juhočínske more, vrátane oblastí, na ktoré si zároveň robia nárok Filipíny, Vietnam, Indonézia, Malajzia a Brunej. Toto more je bohaté na ryby, pravdepodobne ukrýva rozsiahle zásoby ropy a zemného plynu a vedú ním významné námorné trasy.
V roku 2016 Stály rozhodcovský súd v Haagu rozhodol, že väčšina čínskych nárokov na Juhočínske more je neopodstatnená. Peking však toto rozhodnutie odmieta uznať a dodržiavať.
Podľa AP zriedkavá dohoda s Filipínami môže vzbudiť nádej, že Peking by mohol uzavrieť podobné dohody aj s ďalšími súperiacimi krajinami, aby sa vyhol konfliktom, pričom nevyriešené územné otázky zostávajú. Uvidí sa však, či sa dohodu podarí úspešne realizovať a ako dlho vydrží.
Americká armáda už desiatky rokov nasadzuje lode námorníctva a stíhačky na hliadky, aby zabezpečila slobodu plavby a preletov, čo Čína vníma ako ohrozenie regionálnej stability. Hoci Washington nemá v sporných vodách žiadne územné nároky, opakovane varoval, že je povinný brániť Filipíny, svojho najstaršieho zmluvného spojenca v Ázii, ak sa filipínske sily, lode alebo lietadlá stanú terčom ozbrojeného útoku v Juhočínskom mori.
Čína neúnavne pracuje na vytvorení takmer nepreniknuteľnej zóny kontroly, ktorá zahŕňa väčšinu Juhočínskeho mora. Kľúčovou súčasťou tejto stratégie je výstavba rozsiahlej infraštruktúry na umelých ostrovoch. Okrem zbraní krátkeho dosahu Čína na niektorých z týchto ostrovoch rozmiestnila aj systémy s dlhým dosahom. Táto infraštruktúra je navrhnutá tak, aby umožnila diskrétne umiestnenie mobilných systémov, ktoré môžu byť podľa potreby rýchlo nasadené.
Vytvára tiež umelé ostrovy pomocou procesu nazývaného rekultivácia pôdy, ktorý zahŕňa bagrovanie a ukladaní piesku, sedimentov a niekedy kameňov na vytvorenie novej pevniny v plytkých vodách. Tento proces sa uskutočňuje v oblastiach okolo útesov, atolov alebo iných prírodných prvkov v Juhočínskom mori. Na získavanie piesku a sedimentu z morského dna sa používajú špeciálne bagrovacie lode, známe ako „bagry“, ktoré používajú veľké rotujúce rezacie hlavy na rozbíjanie materiálu. Tento materiál sa potom nasáva potrubím a ukladá na vybrané miesto. Postupne sa vytvárajú vrstvy, ktoré tvoria umelú zem. Tento proces môže trvať mesiace až roky, v závislosti od veľkosti ostrova, ktorý sa buduje.
