Hrôzy nemeckých koncentračných táborov, ktoré fungovali počas druhej svetovej vojny, sa v žiadnom prípade nedajú spochybniť. Máme dostatok dôkazov na to, aby sme to považovali za absolútnu tragédiu ľudstva. Menej známe sú ale zverstvá spáchané v chorvátskych táboroch Jasenovaci, ktoré s nemeckými vojakmi nemali nič spoločné!
Tí, ktorým sa podarilo prežiť by boli stopercentne radšej zomreli, len aby viac nemysleli na hrôzy, ktoré si museli vytrpieť. Šťastie pre svet, že prežili a mohli vyrozprávať svoje príbehy. Pýtate sa, kto bol za tú tyraniu zodpovední – chorvátsky fašisti Ustašovci. Brutalita fungovania tábora a snaha vlády utajiť, čo sa tam deje, spôsobuje nepríjemné zimomriavky ešte aj dnes. Koľko ľudí prišlo o život? Minimálne 60 tisíc!
Existujú dohady o 100 tisíc obetiach len za štyri roky
Tak ako aj v iných koncentračných táboroch, aj v tomto je ťažké určiť presný počet obetí. Napriek tomu vieme, že od roku 1941 do konca druhej svetovej vojny to boli desaťtisíce. Pre lepší prehľad – čísla sa pohybujú kdesi od 40 po 97 tisíc.
Úrady utajili účel tábora absolútne pred všetkými
Tábor Jasenovac pozostával z piatich miest zoskupených okolo mesta Jasenovac. Tieto tábory boli medzi obyčajnými ľuďmi známe ako „Osvienčim na Balkáne“. Nachádzali sa v blízkosti močiarov a spadali pod kontrolu chorvátskej polície, nazývanej Ustašovci. Tí tábory využívali predovšetkým na vyhladzovanie. Ešte viac zarážajúci je fakt, že boli podporované katolíckym duchovenstvom – s tým súvisela aj snaha o násilnú konverziu Rómov alebo ortodoxných Srbov.
Tábory sa špecificky zameriavali na Srbov, Židov, Rómov a politických disidentov
Hoci sa Chorvátsko pri vytváraní koncentračných táborov inšpirovalo nemeckými tábormi, hlavným cieľom chorvátskych táborov neboli Židia ale Srbi. Avšak, tŕňom v päte bol každý, kto sa nejakým spôsobom odlišoval – nebol katolík alebo fašisti, tak s ním nikto nezaobchádzal pekne.
Dozorcovia mali radosť z ubližovania väzňom a dokonca organizovali opovrhnutiahodné súťaže
Podmienky v Jasenovaci boli prinajmenšom brutálne. Zlá hygiena viedla k nekontrolovateľnému šíreniu chorôb, na ktoré väzni zomierali. Spali v tmavých vlhkých a chladných tuneloch (nie zriedka aj vonku, aj počas zimy) a nemali prístup k čistej pitnej vode. Dozorcovia si krátili čas rôznymi krutými hrami – napríklad, stavili sa, kto dokáže zabiť najviac väzňov.
Nikto nebol nikdy braný na zodpovednosť
Pravda o chorvátskych táboroch sa vo veľkej miere zamietla pod koberec a to z viacerých dôvodov – čiastočne kvôli vládnym krytiam alebo agende mocných mužov. Keď ich antifašisti začali zatláčať do úzadia, Ustašovci zámerne zničili Jasenovac, aby tak zakryli stopy svojich činov.
Našťastie súbor fotografií nasnímaných v Jasenovaci medzi rokmi 1945 a 1947 poskytuje dôkazy o hrôzach, ktoré sa tam odohrali. Zároveň je to akási poistka, že životy tých, ktorí tam zomreli nebudú zbytočné a nepadnú do zabudnutia. Rovnako ani životy tých, ktorí prežili.
