Život v stredoveku bol plný nástrah, či už ste boli nútený ísť bojovať alebo vás prenasledovali na každom kroku choroby. Ak ste nemali šťastie patrili ste k chudobným ľuďom, ktorí rozhodne nemali ľahký život. Ak ste ale žili kdesi na hrade alebo v kláštore, boli ste aspoň čiastočne chránený.
Každopádne hygiena bola nedostatočná všade, čo prispievalo k šíreniu chorôb. Najtypickejším ochorením bol čierny mor, no vyskytovali sa aj mnohé ďalšie. Nákazlivosť bola vysoká, asi tak ako úmrtnosť. Jediným plusom boli rýchlo napredujúce medicínske technológie, dostupnosť liekov, ktoré boli nesmierne potrebné a rozširujúce sa preventívne opatrenia, vďaka ktorým sa ochorenia šírili pomalšie.
Malomocenstvo
Malomocenstvo je nepríjemné ochorenie typické pre stredovek, ktoré je vyvolané baktériou Mycobacterium leprae. Od začiatku išlo o ochorenie, ktorému ľudia nerozumeli, a tak sa postihnutým ľuďom vyhýbali. Malomocenstvo sa tiež nazýva lepra alebo Hansenova choroba a vedie k vzniku kožných lézií, poškodeniu nervov, s čím sa spájajú aj problémy so zrakom a končatinami. Lepra je ochorenie, ktoré napreduje veľmi pomaly, čo znamená, že trvá veľmi dlho, než sa objavia prvé viditeľné príznaky.
A ako sa k týmto ťažko chorým správali ľudia v stredoveku? Vyháňali ich z miest, dedín, dokonca aj z tých najmenších spoločenstiev. Prvé nemocnice pre nich začali vznikať v 12.storočí na území Francúzska a spadali pod záštitu Cirkvi. Zaujíma vás, kto toto nepríjemné ochorenie prenášal – predovšetkým pútnici a križiaci.
Oheň svätého Antona
Išlo o ochorenie s veľmi príznačným názvom. Ľudia ním začali trpieť po konzumácii obilnín napadnutých plesňou Claviceps purpurea. Choroba bola medzi ľuďmi známa aj ako ergotizmus. Po jej požití ľuďom spôsobovala začervenanie koncových častí (preto oheň v názve), opuch aj gangrénu, po ktorej mohli o končatiny prísť. Raž na ktorej sa vyskytovala, pestovali najmä chudobní ľudia, takže ochorenie sa najviac prejavovalo u nich. Ľudí postihovali aj halucinácie. A prečo svätého Antona? Pretože ľudia boli natoľko zúfalí, že sa tlačili do kostolov, kde sa modlili ku všetkým svätým.
V roku 944 nášho letopočtu zahynulo vo Francúzsku na toto ochorenie 40 000 ľudí.
Dyzentéria
Dyzentéria bola v stredoveku úplne bežným ochorením – v mestách, na dedinách, v kláštoroch aj medzi skupinami vojakov. Spôsobuje ju baktéria, ktorá celkom bežne kontaminovala najmä vodu, ale aj potraviny. Postihnutého trápili krvavé hnačky, horúčky, dehydratácia.
Anglický pot
Od roku 1485 do konca 16. storočia sa v Anglicku vo veľkom šírilo ochorenie, ktoré bolo spočiatku veľkou záhadou, avšak veľmi rýchlo sa rozšírilo aj na územia ako je Flámsko, Nemecko, Švédsko a ďalšie.
Počiatočné príznaky tohto ochorenia zahŕňali nevysvetliteľný pocit strachu, bolesť hlavy, neskôr aj bolesť chrbta a ramien spojená s nevoľnosťou. Tu už nasledovalo nadmerné potenie až delírium spojené s extrémnou únavou. Nie zriedka táto choroba viedla aj ku kóme a smrti. Paradoxne, postihnutí boli najmä ľudia z vyššej vrstvy. Príčina nebola jasná, ale teoretizovalo sa nad tým, že za tým mohol byť týfus, chrípka alebo botulizmus, ale definitívne sa na príčinu nepodarilo prísť
Úmrtnosť dojčiat
V stredoveku bolo veľa chorôb, ktoré ľuďom skracovali priemernú dĺžku života, ale obzvlášť zraniteľné boli novorodeniatka, dojčatá a deti. U nich sa najmä v mestách vyskytoval čierny kašeľ alebo záškrt. Napríklad v Škótsku pozostatky z jedného cintorína v Aberdeene odhalili, že 53% pochovaných bolo mladších ako 6 rokov, zatiaľ čo v Linlithgowe to bolo 58 %.
Niektorí historici odhadujú, že detská úmrtnosť v stredoveku bola 30 až 50%! Infekčné choroby ale neboli jedinou príčinou detskej úmrtnosti. Nedostatok železa, často spôsobený dlhodobym dojčením bez prikrmovania, bol bežný.
