Ruské mesto Petrohrad kombinuje ozdobnú veľkoleposť a krutú chudobu. Žijú tam obyvatelia, ktorí sú doslova z dvoch svetov, to však takmer všade vo svete. Vyacheslav Rasner patrí do skupiny chudobných, dokonca až tak, že bol celých 10 rokov bezdomovcom. To sa však len nedávno zmenilo a stal sa z neho mimoriadne populárny sprievodca.
Tento 68-ročný muž má Petrohrad nesmierne rád. Dokonale toto mesto pozná. Každý deň pred stanicou metra Admiraltejska čaká v časoch 9:00, 12:00 a 15:00 na svojich klientov, ktorí chcú, aby ich po meste previedol. Niekedy sprevádza ja 30-miestne skupiny. Vyacheslav rozpráva najmä o histórii jednotlivých budov. Vo svojej práci je naozaj dobrý, no to, čo turistov niekedy nadchne viac, je jeho silný príbeh. 28-ročný Alexander Kazhajev, ktorý pricestoval do Petrohradu len kvôli tomuto staršiemu pánovi sa vyjadril takto: „Som hrdý na tohto muža, je už legendou. Nestojí s natiahnutou rukou, ale namiesto toho sa živí tým, že sa o svoje cenné vedomosti delí s ostatnými ľuďmi. Všetky tieto zážitky z turné sú také nezvyčajné a emotívne.“ Ďalšia návštevníčka sa vyjadrila, že mnoho ľudí robí sprievodcov, no tento je výnimočný.
Vyacheslav kedysi pracoval ako učiteľ geografie a biológie, cez víkendy bol sprievodcom. Vo veku 57 rokov však stratil bývanie. Asi 10 rokov žil na opustenom stavenisku v Petrohrade a staral sa o túlavých psov a mačky. Povedal, že najťažšou časťou tohto života boli dlhé, studené zimy. Hladom príliš netrpel, pretože údajne stretol množstvo milých ľudí, ktorí mu nosili jedlo. Jedného dňa sa však rozhodol, že opráši svoje pracovné skúsenosti a opäť sa stane sprievodcom. „Mojou myšlienkou bolo, že sa o svoje vedomosti podelím. Keď sú ľudia v ťažkej situácii, akoby stratili svoj domov. Mali by však zostať optimistickí a začať konať. Konanie je život. Mali by vymyslieť niečo, čo by situáciu zmenilo,“ povedal sprievodca.
Rasnerova popularita rástla najmä po tom, čo dobrovoľník na súkromnej charitatívnej akcii pre bezdomovcov, vytvoril na Facebooku skupinu týkajúcu sa Vyacheslava a jeho práce. Jedna z fanúšičok mu len nedávno vybavila bývanie v domove sociálnych služieb. Zdá sa však, že niektoré zvyky z jeho rokov bezdomovectva pretrvávajú. Hoci má priestranný byt s dvoma spálňami, ktorý zdieľa so susedom a dvoma mačkami, je špinavý a zapácha.
Zároveň sa zdá byť takmer posadnutý dochvíľnosťou, drží sa každodennej rutiny, vrátane návštev miest, kde ho dve roky kŕmili dve milé ženy.
Alexander Voronov, odborník na sociálnu prácu v Nochlezke, uviedol, že Rasnerov prípad pomáha bojovať proti negatívnym stereotypom o bezdomovcoch. „Ľudia si zvyčajne myslia, že bezdomovci sú leniví, závislí od alkoholu alebo drog, nemajú vzdelanie a sú nekultúrni. Rasner však praktizuje tvorivú prácu turistického sprievodcu a má veľa vedomostí o meste a jeho architektúre,“ uviedol Voronov a dodal, že medzi klientov Nochlezhky patria aj bývalí operní speváci, spisovatelia, marketingoví odborníci či obchodní manažéri. Podľa neho si ľudia často nedokážu ani len predstaviť, akí sú náchylní k ťažkému životnému pádu. Nikdy totiž neviete, čo sa môže stať a čo všetko vás v živote postretne. Môže prísť situácia, kedy sa všetko zrúti ako taký domček z karát. Preto musíte by mentálne silný a nevzdať sa za žiadnych okolností, rovnako ako to urobil tento pán.
