Veľa z nás premýšľa nad vecami, na ktoré sme ako ľudstvo nedostali jednoznačné odpovede. Nie je to tým, že by rozumné odpovede neexistovali. Skôr za to môže fakt, že sú to také bežné otázky, že nikto nehľadá správne odpovede. Toto je niekoľko z nich.
1. Naozaj dráždi býky červená farba?
V roku 2007 Discovery Channel testoval pravdivosť tohto “faktu”. Býka postupne vystavovali trom rôznym farbám. Jednou z nich bola červená, na ktorú hneď zaútočil. Rovnako sa však vrhol na modrú aj bielu.
Druhý test vykonávali s figurínami. Opäť boli v rovnakých farbách: biela, modrá a červená. Býk sa rozbehol za všetkými, najprv však za bielou a modrou.
Tretieho testu sa zúčastnili ľudia. Tí. ktorí boli oblečení v modrej a bielej farbe, sa rozbehli a býk ich začal naháňať, nevšímajúc si osobu v červenej.
Čo z toho teda vyplýva? Býky nedráždi červená farba, dráždi ich pohyb.
2. Prečo kĺby pukajú?
Pukanie kĺbov je celkom bežná vec. Deje sa to v dôsledku nahromadených vzduchových bublín medzi nimi.
3. Prečo na niekoho útočia komáre viac?
Vždy je to jeden súrodenec alebo kamarát, ktorý je ako magnet na komáre. Aj keď sú všetci v rovnakej miestnosti, jednoducho sa naňho komáre nalepia. Možno si poviete, že s tým má niečo spoločné typ krvi alebo pigment, to však nie je pravda. Je to spôsobené tým, že komáre priťahuje to, čo sa na ľudskej koži vyskytuje.
Okrem komárov žijú na koži milióny baktérií. Ich zloženie závisí od prostredia, v ktorom žijeme – čoho sa dotýkame, čo jeme a nosíme.
Pre komáre je zmes niektorých baktérií vábivou vôňou, preto na niekoho útočia viac a na iných zase menej.
4. Prečo majú eyptské sochy odlomené nosy?
Staroveký Egypt preslávili umelci. Konkrétne teda sochári, ktorí vyrábali sochy v naozaj ohromných množstvách – od faraónov, cez zvieratá až po bohov.
Výskumníci aj verejnosti si všimli, že mnoho z nich má zvláštnu spoločnú črtu. Chýbajú im nosy.
Kedysi verili, že ak potrú sochy špeciálnymi olejmi, ktoré sa museli aplikovať cez nos sochy, ožijú. Keď sa rozhodli, že nechcú, aby tieto sochy ožili, jednoducho im odrezali nosy.
5. Prečo nikto necíti, že sa Zem hýbe?
V tomto momente sa Zem otáča rýchlosťou 1,675 kilometrov za hodinu, nikto to však necíti. A prečo? Dôvod je jednoduchý.
Vy aj vaše okolie sa hýbete rovnakou rýchlosťou. Je to rovnaká situácia, ako keď cestujete lietadlom, ale pokojne sa po ňom môžete pohybovať. Všetko vnútri lietadla – ľudia, vybavenie a vzduch – sa hýbe rovnakou rýchlosťou.
6. Ako je možné, že cítime vôňu dažďa?
Dážď nevonia. Je všeobecne známe, že voda nevonia, nechutí a nemá farbu. Napriek tomu, keď začne pršať, všetci cítime tú príjemnú vôňu. Čím to je?
Je to kombinácia rastlinných olejov a chemických zlúčenín z mikroorganizmov. Menia sa na alkohol zvaný geosmín a keďže sa pred dažďom zvyšuje vlhkosť, ľudský nos dokáže túto vôňu zachytiť.
7. Prečo jedia pandy bambusy?
Medvede predsa nie sú bylinožravé, napriek tomu žije panda prevažne z bambusov. Je to preto, že z bambusov príjmu toľko proteínov, ako keby lovili akúkoľvek zver.
8. Prečo sa dospelým ťažšie učia cudzie jazyky?
Mnoho ľudí si neuvedomuje, že učenie cudzích jazykov je pre malé deti ako stavanie lega – ide to prirodzene. Dospelí sa príliš snažia.
V roku 2014 robili Angličania výskum: rozdelili sa do dvoch skupín a mali sa naučiť cudzí jazyk.
Prvá skupina počúvala nahrávku počas maľovania. Pozornosť teda nevenovali len učeniu cudzieho jazyka. Druhá skupina dávala pozor a sústredila sa výhradne na jazyk. Výsledok bol nasledovný: druhá skupina sa síce naučila lepšie slovnú zásobu, no prvá, kresliaca skupina, ovládala gramatiku na vyššej úrovni.
Odpoveď na otázku teda znie, že dospelí využívajú pri učení iný typ myslenia. Presne ten, ktorý využívajú deti v školách. A aj keď je tento typ myslenia výhodnejší pri takmer každej činnosti, nie je šťastnou voľbou pri učení sa cudzích jazykov.
Foto: Listverse
