Henry Ford je zakladateľ spoločnosti Ford Motor Company. Väčšina z nás pravdepodobne pozná toto meno práve vďaka autám, ktoré dodnes vidíme jazdiť na našich cestách. Akú cestu však musel prejsť tento priekopník automobilového priemyslu, aby sme dnes mali možnosť kúpiť si auto a dostať sa s ním takmer kdekoľvek? Ako zmenil nielen automobilový priemysel a akú mal víziu? Na to všetko sa teraz spoločne pozrieme.
Pôvod a detstvo
- Henry sa narodil 30. júla 1863 v štáte Michigan
- Jeho otec, ktorý prišiel do Ameriky v roku 1847 a usadil sa na farme vo Wayne County, pochádzal z grófstva v Cork v Írsku.
- Už v 12 rokoch trávil veľa voľného času vo svojej vlastnej strojárni, ktorú si sám vybavil. A presne tam zostrojil svoj prvý parný stroj, keď mal 15 rokov.
- V šestnástich rokoch odišiel do Detroitu, aby sa vyučil za zámočníckeho učňa. Pracoval v Drydock Engine Works v dielni na parné stroje.
Začiatky kariéry Henryho Forda
Henry sa po škole vrátil na otcovu farmu, kde sa venoval oprave parných strojov. Neskôr sa oženil s Clarou Bryant, s ktorou mal jediného syna Edsela Bryanta Forda. V roku 1891 sa rozhodol zamestnať v Edison Illuminating Company ako inžinier. Neskôr sa vďaka jeho šikovnosti stal hlavným inžinierom, ktorý mal na starosti udržiavať elektrickú sieť v celom meste. Keďže bol v pohotovosti 24 hodín denne, mal flexibiný pracovný čas a mohol sa venovať svojim experimentom. To bolo kľúčové na ceste za jeho vlastnými vynálezmi.
Aj po práci usilovne robil na svojich projektoch do neskorých hodín. Ukázalo sa, že tvrdá práca stála za to, pretože v roku 1896 priniesol na svetlo sveta vozidlo s pohonom na benzín podobné bicyklu, ktoré nazval Quadricycle. Bolo to prvé auto, ktoré Henry Ford vyrobil. Toto vozidlo malo dva prevodové stupne a jazdilo len 30km/h.
Henry Ford a jeho úspechy aj pády
Pretože sa chcel naplno venovať vývoju automobilov, rozhodol sa odísť z Edison Illuminating Company. Aj napriek tomu ostal Thomas Edison veľmi dobrý priateľ a celoživotný mentor Henryho Forda. Spolu s ďalšími investormi založili spoločnosť Detroit Automobile Company. Postupom času sa však ich názory na výrobu rozchádzali. Ostatní spoluvlastníci chceli vyrábať autá na zákazku, ale on mal víziu vyrábať autá masovo pre širokú verejnosť. A tak po 18. mesiacoch od založenia nechal podnik zbankrotovať.
Ďalší pokus založiť automobilovú spoločnosť, prišiel s Henry Ford Company. Začiatok vyzeral dobre, ale neskôr prišiel ten istý kameň úrazu. Investori chceli vyrábať luxusné autá pre vyššiu vrstvu a s touto ideou, že autá sú len hračky pre bohatých Henry nesúhlasil.
Jeho snom bolo vyrábať lacné autá pre bežných ľudí, a tak bol donútený podnik opustiť. Tento však nezbankrotoval, ale premenoval sa na Cadillac Automobile Company. Táto spoločnosť funguje dodnes a vyrába luxusné automobily aj naďalej.
Tvrdá práca prináša výsledky
Ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, a to platilo u Henryho Forda doslova. Po dvoch neúspešných pokusoch založil Ford Motor Company. A to zmenilo život nie len jemu a jeho zamestnancom, ale i celý priemysel. Jeho sen vyrábať autá pre každého sa mohol konečne naplno rozbehnúť. Ako prvý začal vyrábať autá na montážnej linke. Robotníci zoradili diely na podlahu a postupne postavili rozostavané auto na klzáky, a pri práci ho ťahali po linke.
Henrymu to však nestačilo a túžil produktivitu posunúť na ešte vyšší level. Preto vymyslel postup výroby, ktorý pozostával z 84 krokov a na každý z nich zaučil jedného pracovníka. K tomu zostrojil stroje, ktoré dokázali niektoré úlohy robiť efektívnejšie, ako ktorýkoľvek najrýchlejší pracovník. Najvýznamnejšia zmena prišla keď sa inšpiroval výrobnými metódami používanými v mlynoch, pivovaroch a priemyselných pekárňach. Nainštaloval pohyblivé linky na časti výrobného procesu, čo znamená, že robotníci vyrábali motory a prevodovky na dopravníkových pásoch, ktoré boli poháňané lanom a kladkami.
V decembri v roku 1913 predstavil prvú pohyblivú montážnu linku, na ktorej spustil hromadnú výrobu legendárneho modelu T. Za 19 rokov výroby tohto vozidla sa predalo viac ako 15 miliónov kusov. Jeho inovácia skrátila čas potrebný na výrobu auta z viac ako 12 hodín na 93 minút. Znížili sa tak náklady na výrobu, vďaka čomu sa mohla znížiť aj cena jeho automobilov, ktoré si mohol dovoliť takmer každý.
Henryho sen sa splnil aj napriek tomu, že sa mnohí investori s jeho víziou nestotožňovali. Bol to práve Henry Ford vďaka ktorému vyzerá priemysel v dnešných dňoch tak ako vyzerá. Montážne linky sa do dnes používajú a pomáhajú s výrobou v závodoch po celom svete.
Spokojní zamestnanci sú zárukou úspechu
Montážna linka zmenila celý priemysel, ale tak isto aj životy ľudí ktorí pre Ford Motor Company pracovali. Ako jedna z prvých spoločností v Amerike skrátila pracovný týždeň na 5 dní a 40 hodín. Zamestnanci si tak mohli užívať voľnú sobotu aj nedeľu.
Okrem toho zvýšili mzdu pre mužských pracovníkov z pôvodných 2,34 dolárov na 5 dolárov za deň. Čo mnohých v tomto odvetví šokovalo, pretože v tom čase bolo 5 dolárov za deň takmer dvojnásobkom toho, čo zarobil priemerný automobilový pracovník. Neskôr bola táto politika prijatá aj pre ženy.
Hoci sa čas v práci skrátil, očakávalo sa, že spokojní a oddýchnutí zamestnanci budú produktívnejší, a to sa aj naplnilo. Výrobcovia po celej krajine nasledovali vedenie spoločnosti Ford, a pracovný týždeň od pondelka do piatku sa stal bežnou praxou. Dá sa povedať, že jemu vďačíme za to, že dnes máme v týždni dva voľné dni.
