Archeológovia objavili prvý rímsky akvadukt na území Slovenska pod Rusovským kaštieľom
Archeologické vykopávky v areáli historického Rusovského kaštieľa v Bratislave odhalili pozoruhodný rímsky akvadukt z 2. storočia nášho letopočtu. Ide o prvý objav tohto druhu na území Slovenska a prináša nové poznatky o rímskej infraštruktúre a dejinách osídlenia tejto oblasti.
Rusovský kaštieľ, novogotická stavba z 19. storočia, bol postavený na mieste staršieho renesančného kaštieľa zo 16. storočia. Táto lokalita má však oveľa hlbšie korene – v antike sa tu nachádzal rímsky tábor Gerulata, ktorý bol súčasťou dunajskej línie – obranného systému hraníc Rímskej ríše. Kaštieľ a jeho park v súčasnosti prechádzajú rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami. Počas náročných výkopov archeologický tím z Katedry klasickej archeológie Trnavskej univerzity pod vedením docenta Erika Hrnčiarika objavil pod areálom staroveký akvadukt.
Akvadukt dlhý približne 30 metrov bol postavený z kameňa a rímskych tehál, tzv. tegulae. Sklon v konštrukcii naznačuje, že voda bola vedená k rímskemu objektu, pravdepodobne k vojenským kúpeľom tábora Gerulata. Hoci presná poloha kúpeľov zatiaľ nie je známa, historické pramene naznačujú, že sa mohli nachádzať pod južným krídlom dnešného kaštieľa. Pôvodná stavba však zanikla v dôsledku výstavby neskorších objektov v stredoveku a novoveku.
„Zachovalosť akvaduktu je výnimočná. Zatiaľ sme zdokumentovali 38 metrov,“ uviedol docent Hrnčiarik. „Výpočty ukazujú, že Rimania použili najmenej 51 ton kameňa a viac ako 80 tehál. Niektoré z nich nesú výrobné značky, iné majú dokonca odtlačky zvieracích labiek, keďže sa sušili na slnku.“ Na jednej z tehál sa našiel nápis „C Val Const Kar“, čo odborníci interpretujú ako značku dielne Gaia Valeria Constansa, ktorý pôsobil v Carnunte (dnešné Rakúsko). To znamená, že akvadukt bol postavený v 2. storočí a fungoval do jeho konca, potom bol zasypaný a zachoval sa takmer dve tisícročia.
Nález v zóne pamiatkovej ochrany, neďaleko lokalít zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO, si vyžiadal citlivý prístup. Pamiatkový úrad SR v spolupráci s Úradom vlády SR rozhodol o zachovaní akvaduktu na mieste. Projekt výstavby technickej budovy v blízkosti bol upravený tak, aby nenarušil túto historickú pamiatku.
Okrem akvaduktu archeológovia objavili aj ďalšie artefakty z rôznych historických období – rímsku keramiku typu terra sigillata (luxusná keramika dovážaná z Francúzska a Nemecka), okenné sklo, strieborný náramok a púzdro na mince. Na mieste sa našli aj stopy osídlenia z obdobia včasného stredoveku a doby železnej, čo potvrdzuje dlhú a bohatú históriu Rusoviec.
Jedným z najzaujímavejších nálezov nerímskeho pôvodu je stredoveká pec, ktorá pôvodne slúžila na výrobu tehál, no neskôr bola využívaná na pálenie vápna. „Domnievame sa, že pec slúžila na spracovanie mramorových sôch a reliéfov nájdených v opustenom rímskom tábore,“ uviedol archeológ Tomáš Kolon z Trnavskej univerzity. Okrem toho bola objavená aj veľká podzemná kruhová stavba identifikovaná ako novoveká ľadovňa, ktorú pravdepodobne využívala šľachtická rodina Zichyovcov – vlastníci kaštieľa v 19. storočí – na uskladnenie ľadu, potravín a chladenie nápojov.
Výskum v areáli Rusovského kaštieľa pokračuje. V súčasnosti sa zameriava na priestor bývalých hospodárskych budov v parku. Po dokončení tejto fázy sa na jar uskutočnia ďalšie záchranné výkopy v okolí kaštieľa.
