Anna Franková – príbeh dievčaťa, ktoré si iba písalo denník

Podľa

2. marca 2018

4997

Pripravili sme pre vás článok o dievčati, ktorého detskou rukou i čistotou písaný denník, dodnes udivuje svet. S jeho menom ste sa zaručene stretli… Anna Franková, nemecké dieťa židovského pôvodu, ktoré sa stalo jednou z najvýznamnejších osobností žijúcich počas strastiplných čias druhej svetovej vojny. Aká bola? Kde sa ukrývala a koľko? Ako to vlastne bolo s tým denníkom? To všetko sa dozviete v článku…

Detstvo

Annelies Marie Franková sa narodila 12. júna 1929 ako druhé dieťa Otta Franka, nemeckého dôstojníka z prvej svetovej vojny, a Edith Frank-Holländerovej, ženy v domácnosti. Obaja boli židovského pôvodu, a preto keď sa na začiatku tridsiatych rokov ujala vlády v Nemecku nacistická strana, prestali sa cítiť bezpečne a rozhodli sa opustiť Frankfurt nad Mohanom. Presťahovali sa do Amsterdamu, čím sa stali súčasťou troch stovák tisícov židov, ktorí opustili Nemecko v rokoch 1933-1939.

Život v Holandsku

Kým rodičia v hlavnom meste zriaďovali obchod na zabezpečenie živobytia, Anna so svojou o tri roky staršou sestrou Margot bývali u starej mamy v Aachene. V Amsterdame začali obe navštevovať školu. Annina spolužiačka, Hana Goslarová, si po mnohých rokoch na priateľku zaspomínala:

„Anna už odmala preukazovala výnimočné pisateľské schopnosti. Písala veľa a často si to, čo práve napísala, zakrývala druhou rukou. S nikým sa o tom nechcela rozprávať.“

Rodina sa odsťahovala z Nemecka, no pred Hitlerovou nenávisťou neutiekla, pretože 15. mája 1940 vtrhla nemecká armáda do neutrálneho Holandska a diskriminácia židovského obyvateľstva sa začala postupne stupňovať. Židia nesmeli vlastniť obchody, vychádzať v noci na ulicu, cestovať mestskou hromadnou dopravou ani vlastnými autami. Obe sestry museli začať chodiť do škôl vyhradených pre židov, navyše so žltou hviezdou prišitou na oblečení…

Ukrytie

Keď v júli roku 1942 povolali šestnásťročnú Margot do pracovného tábora, otec sa rozhodol, že je najvyšší čas ujsť. Vypracoval plán, podľa ktorého chcel ukryť svoju rodinu v nepoužívaných priestoroch firemného skladu na ulici Prisengracht 263. Do nich viedol jediný vchod, a to cez dvere ukryté za špeciálnou otočnou knižnicou. Počas života za ňou bola celá rodina odkázaná na pomoc priateľov „zvonku“, ktorí ich zásobovali potravinami a ostatnými potrebami. O úkryte vedeli iba ľudia patriaci medzi Ottových zamestnancov – Johannes Kleiman, Viktor Kugler, Miep Giesová a Bep Voskuijlová. Táto štvorica po meste šírila fámy, že Frankovi utiekli do Švajčiarska.

Pár dní po ukrytí sa k nim pridal aj Hermann van Pels s manželkou Augustou a synom Petrom, Ottov obchodný partner. V novembri sa k nim prisťahoval doktor Fritz Pfeffer. V meste v tom čase prebiehali početné razie, no úkryt Frankových sa nemeckým jednotkám nepodarilo nájsť, hoci po vlámaní do skladu celú budovu dôkladne prehľadali – netušili o otočnom mechanizme knižnice.

Z úkrytu do táborov

Nikdy sa s istotou nepodarilo zistiť, kto miesto ich úkrytu vyzradil, no stalo sa. Stalo sa tak 4. augusta 1944, po sedemsto šesťdesiatich dňoch, ktoré v ňom rodina prežila. Jeho obyvatelia boli odvedení nemeckými jednotkami SS do tábora vo Westerboku, kde strávili mesiac, následne boli naložení do vlaku, smerujúceho do Nemecka. V tábore Auschwitz-Birkenau boli rozdelení na mužov a ženy a už nikdy viac sa nevideli.

Sestry Frankové sa koncom októbra dostali do koncentračného tábora Bergen-Belsen, kde Annina sestra, kvôli zlým hygienickým podmienkam, podľahla týfu. Anna pri nej stála až do jej smrti, pričom ona sama zomrela o niekoľko dní. Tábor Bergen-Belsen bol oslobodený britskými jednotkami len pár týždňov po jej smrti.

Otto Frank bol jediný, kto prežil. Bol väznený v tábore Auschwitch-Birkenau, z ktorého ho 27. januára 1945 oslobodili sovietske jednotky. Vrátil sa do Amsterdamu, neskôr žil aj vo Švajčiarsku, znova sa oženil a zomrel v roku 1980, kedy podľahol rakovine pľúc.

Denník

Anna dostala k trinástim narodeninám denník, do ktorého si začala zapisovať udalosti od 12. júna 1942 do 1. augusta 1944. Zachytávala v ňom všetko, čo sa okolo nej dialo. Po tom, čo v marci 1944 začula v dánskom Slobodnom rádiu Oranje, vysielajúcom z Británie, výzvu, aby občania poskytli svoje denníky pre povojnovú zbierku, začala svoj denník prepisovať do podoby knihy. Počas desiatich týždňov stihla pripraviť 324 strán. Končí sa zápisom, ktorý urobila iba pár dní pred tým, ako ich objavili. Denník ostal v úkryte, kde ho našla Miep Giesová a schovala ho.

Keď sa Otto Frank vrátil do Amsterdamu, odovzdala mu Miep denník jeho dcéry. Spravil z neho niekoľko kópií, ktoré následne rozoslal rodine. Neskôr ho upravil do knižnej podoby a v júni 1947 kniha vyšla, pričom originálne texty získal holandský Štátny inštitút pre vojnovú dokumentáciu.

Anne osud nedoprial stať sa novinárkou, no vďaka svojmu denníku ostáva stále živá. Bol vydaný v miliónových nákladoch a preložený do šesťdesiatich jazykov. 3. mája 1960 bol v dome na ulici Prinsengracht 263 otvorený Dom Anny Frankovej, slúžiaci ako múzeum.