Americká občianska vojna – presvedčte sa, že sa jedná o najkrvavejší konflikt v dejinách USA

8896

Pripravili sme si pre Vás článok o najkrvavejšom konflikte, aký sa kedy za „veľkou mlákou“ odohral. V bojoch Únie zo Severu a Konfederácii Juhu položilo svoj život až 600 000 mužov – ide tak o najpočetnejšie straty amerických vojsk spomedzi všetkých ostatných vojnových konfliktov dokopy. Ak sa chcete dozvedieť viac, prajeme Vám príjemné čítanie…

 

Príčiny

Príčinou vojny „Severu proti Juhu“ boli veľké hospodárske rozdiely medzi severnými a južnými štátmi Spojených štátov amerických. Zatiaľ čo v severných štátoch existoval vyspelý priemysel, južné boli zamerané na poľnohospodárstvo a dovoz černošských otrokov z Afriky. Severné štáty obviňovali južné, že spôsobujú zaostalosť USA.

Majitelia priemyselných závodov preto začali presadzovať myšlienku boja za zrušenie otroctva, aby sa černosi mohli slobodne sťahovať za prácou a neboli pripútaní k pôde. Aby získali podporu farmárov, požadovali možnosť osídlenia západnej časti USA, ktorá bola doposiaľ osídlená indiánmi a Francúzmi. Na severe boli proti zrušeniu otroctva iba majitelia textilných závodov – bavlnu totiž dovážali z južných plantáží.

Foto: Wikimedia

Vypuknutie konfliktu

Keď v roku 1854 vznikla Republikánska strana farmárov a podnikateľov severu, ktorú viedol Abraham Lincoln, južné štáty boli znepokojené, pretože strana žiadala o úplné zrušenie otroctva. Keď bol v roku 1860 Lincoln zvolený za prezidenta, južanskí extrémisti vzývali k odtrhnutiu od Únie.

Do čela južných štátov sa postavilo Južná Karolína, keď v decembri vystúpila z Únie. Nasledovali ju štáty ako Mississippi, Louisiana, Alabama, Georgia, Florida a Texas (celkovo ich bolo 11); spoločne založili Konfederáciu amerických štátov s hlavným sídlom v meste Richmond v štáte Virgínia (150 km od Washingtonu), s vlastnou ústavou a prezidentom – Jeffersonom Davisom. Občianska vojna medzi Úniou a Konfederáciou vypukla v apríli roku 1861, a to južanským bombardovaním pevnosti Sumter pri Charlestone.

Foto: Wikimedia

Priebeh vojny

Južné vojská viedol generál Robert Edward Lee, jeden z najlepších vojvodcov 19. storočia, a spočiatku aj mali výraznú prevahu. Viacerými menšími víťazstvami sa im podarilo dostať nebezpečne blízko k Washingtonu, hlavnému mestu Únie, no nedokázali ho obsadiť. Významnou bitkou bola bitka pri Gettysburgu (1.-3. júna 1863), kde proti sebe stálo približne 160 000 mužov. Zabitím 28 000 z nich dosiahli víťazstvo jednotky Severu, vedené generálmi GrantomShermanom – generál Lee bol nútený sa stiahnuť.

Nešlo ani tak o vojensky výhodné víťazstvo, avšak po dvoch rokoch vyčerpávajúcich bojov, ktoré si vyžiadali obrovské straty na životoch, šlo o morálku pozdvihujúce víťazstvo.

Foto: Wikimedia

Generál Sherman prenikol na územie Konfederácie a systematicky ničil hospodársku základňu Juhu, až sa mu podarilo rozdeliť Konfederáciu na dve časti. Juh tak nemohol zásobovať vojská na východe, bojujúce proti Grantovi. V tom istom roku prebehli pod velením generála Granta početné bitky (predovšetkým vo Virgínii), ktoré stále viac a viac vyčerpávali armádu Konfederácie.

Foto: Wikimedia

Súbežne s tým prezident Lincoln ponúkol Juhu rokovania o kompromisnom mieri. Bol ochotný zastaviť boje za podmienok, že sa Južania vrátia do Únie a uznajú slobodu otrokom. Prezident Davis tieto podmienky odmietol, a tak sa musel naďalej prizerať porážkam svojich vojsk až do 9. apríla 1865, kedy bol pri Appomattox Courthouse generál Lee donútený kapitulovať, čím sa vojna prakticky skončila (začiatkom júna sa vzdali ešte posledné jednotky Juhu). Vojna, v ktorej prišlo o život 600 000 mužov, bola najničivejším konfliktom na území Spojených štátov amerických. Materiálne škody sa ani nedajú vyčísliť.

Foto: Wikimedia

Následky

Problém otroctva sa vojnou vyriešil – bolo zrušené. Po bitke v Antietame (1862) prezident Lincoln prehlásil, že od 1. januára je potrebné na všetkých územiach obsadených Úniou nazerať na otrokov ako na slobodných ľudí. Po tomto sa černosi v hromadných masách začali hlásiť do služby v ozbrojených silách, čím výraznou mierou ovplyvnili zloženie armády Únie – bolo ich takmer 200 000, čo tvorilo 20% celej armády Severu. V roku 1863 sa Lincoln zúčastnil otvorenia národného cintorína pri Gettysburgu. Prehlásil:

„Verím, že títo mŕtvi nezomreli nadarmo,“

načo prijal dodatok, ktorým sa zrušilo otroctvo. 13. ústavný dodatok, ako znie jeho celé meno, bol schválený troma štvrtinami štátov a 18. decembra 1865 sa stal oficiálnou súčasťou ústavy. Krátko nato bolo otroctvo zrušené aj v ostatných štátoch.

Foto: Wikimedia

 

Zdroje: wikipedia

Odoberať
Upozorniť na
Meno alebo prezývka
Nie je povinný
Pre správne fungovanie komentárov spracúvame cookies, prezývky a e-maily používateľov

3 Komentáre
Najhodnotnejšie
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
Zobraziť všetky komentáre
Terajsia doba
9. júla 2019 7:44

Velka skoda, ze to s Lincolnom skoncili az ked bolo neskoro…

MazurekJeVytretyNacek
3. novembra 2019 8:38
Odpovedať  Terajsia doba

Velka skoda, ze aj vytreti rasisti maju pristup na internet…

Tomáš
29. októbra 2020 10:39

Opäť sa preberá len otroctvo. Otroctvo bolo takmer počas celého trvania vojny legálne tak na juhu ako aj an severe, Lincoln ho zrušil až spomínaným 13. dodatkom a to už na konci vojny. Súčasťou únie boli otrokárske štáty ako maryland, či Missouri, to autor zámerne ignoruje? Taktiež autor zámerne ignoruje, že vojna začala kvôli okresávaniu práv národných štátov federálnou vládou vo Washingtone (podobne sme toho svedkami dnes v EÚ) a zavádzaním mimoriadnych daní na pohyb tovaru? Juh bol nesmierne bohatý a to, že jeho hospodárstvo stálo na otrokoch bolo dané ústavou USA a nie Konfederácie, ktorá existovala len 4 roky. V mojich očiach je občianska vojna v USA hrdinským bojom slabšieho proti silnejšiemu. Sever si myslel, že juh s ani nie polovičným počtom obyvateľov porazí v priebehu mesiacov. Nemohol sa viac mýliť.