Jessica Long, 32-ročná americká plavkyňa, patrí medzi najúspešnejšie paralympijské športovkyne v histórii. Počas paralympijských hier v Tokiu v roku 2020 získala päť medailí, čím svoj celkový počet zvýšila na úctyhodných 29. Pre Longovú sú paralympijské hry každoročnou príležitosťou ukázať, čo dokáže. „Od svojich 12 rokov, keď som vyhrala svoje prvé zlato v Aténach, som chcela, aby ľudia vedeli, čo sú paralympijské hry,“ hovorí Longová, ktorej v detstve amputovali dolné končatiny kvôli vrodenému stavu.
Jej príbeh odzrkadľuje rastúci význam paralympiády, ktorá je dnes na vrchole záujmu športovcov aj verejnosti. Na parížskych hrách v roku 2024, ktoré sa začali po olympiáde, súťaží viac ako 4 400 športovcov z rôznych krajín.
Počiatky paralympijských hier
Paralympijské hry majú relatívne krátku históriu v porovnaní s olympijskými hrami, ale ich vývoj bol rýchly. Hoci športové aktivity pre ľudí so zdravotným postihnutím existovali už pred druhou svetovou vojnou, až povojnové obdobie prinieslo skutočný impulz pre ich rozmach. Počas vojny bolo mnoho vojakov a civilistov zranených, čo si vyžiadalo nové prístupy k rehabilitácii. Jedným z priekopníkov tejto myšlienky bol doktor Ludwig Guttmann, ktorý pracoval v centre pre poranenia chrbtice vo Veľkej Británii.
Guttmann veril, že šport môže byť dôležitou súčasťou fyzickej a psychickej rehabilitácie ľudí so zdravotným postihnutím. Pod jeho vedením sa v roku 1948, v deň otvorenia olympijských hier v Londýne, konali prvé hry pre postihnutých športovcov. Zúčastnilo sa ich šestnásť bývalých vojakov a žien na invalidných vozíkoch, ktorí súťažili v lukostreľbe. Táto udalosť, nazvaná Medzinárodné hry na vozíku, sa rýchlo rozrastala.
V roku 1960 sa konali prvé oficiálne paralympijské hry v Ríme, kde súťažilo viac ako 400 športovcov z 23 krajín v rôznych disciplínach, ako lukostreľba, basketbal, plávanie a šerm.
Paralympiáda dnes: Explozívny rast a inkluzívnosť
Od svojho vzniku v roku 1960 zaznamenali paralympijské hry obrovský nárast popularity. V roku 1976 sa na hrách v Toronte zúčastnilo viac ako 1 500 športovcov zo 40 krajín, ktorí súťažili v 13 rôznych športoch. V tom istom roku sa vo Švédsku konali aj prvé zimné paralympijské hry.
Rast hier sa nespomalil ani v nasledujúcich rokoch. Na paralympijských hrách v Soule v roku 1988 sa paralympiáda po prvý raz konala v rovnakých zariadeniach ako olympijské hry. Tento krok zvýšil viditeľnosť podujatia a prispel k jeho ešte väčšej popularite. Na hrách v Atlante v roku 1996 boli paralympijské hry označované za „druhé najväčšie športové podujatie na svete.“
Rozšírenie klasifikácií a spravodlivosti súťaže
Spočiatku boli paralympijské hry určené len pre športovcov s poranením chrbtice, najmä veteránov. Neskôr sa hry otvorili aj civilistom a športovcom s inými zdravotnými postihnutiami, ako sú amputácie a zrakové postihnutie. Toto rozšírenie však prinieslo otázky o spravodlivosti súťaží, keďže niektorí športovci mali miernejšie postihnutia ako iní.
Aby sa zabezpečila spravodlivá súťaž, organizátori paralympiády začali klasifikovať súťažiacich podľa rozsahu a typu ich postihnutia. Tieto klasifikácie sú rozdelené do troch hlavných kategórií: fyzické, vizuálne a intelektuálne postihnutia. Klasifikácie určujú, či je športovec oprávnený súťažiť a ako sú športovci zoskupení do súťažných tried.
Paralympijské hry a budúcnosť
Jessica Long, ktorá je dnes jednou z najúspešnejších paralympionikov v histórii, s hrdosťou hovorí o svojej ceste a o tom, ako paralympijské hry ovplyvnili jej život. „Neviem, kam ma život zavedie,“ hovorí, „ale paralympijské hnutie mi dalo celú túto divokú, úžasnú cestu.“
Rýchly rast paralympijských hier pokračuje a ich budúcnosť vyzerá jasne. S nárastom počtu športovcov, krajín a divákov je zrejmé, že paralympiáda sa stala pevnou súčasťou svetového športového kalendára.
